Ticho

Každý rok má svoje slovo

Posledné cca štyri roky mám každý rok ročnú tému, vďaka ktorej mám porásť v nejakej oblasti vo svojom živote. Tento rok som sa však zahrávala s myšlienkou dať si za cieľ nedať si žiaden cieľ. 😀 Niektoré moje plány tak trochu stroskotali.. nie navždy, ešte sa k nim vrátim, ale teraz nie je ten správny čas. Ešte nie som „ready“. Aj keď všade, kade idem, vo všetkých možných podcastoch, motivačných knižkách, videách počúvam, že človek nikdy nebude pripravený a nemá mať strach jednoducho začať. Ibaže, ja nedokážem hrať túto „fejkovú“ hru. Kázať vodu a sama piť víno. Chcem ísť na nejaký čas do ústrania. Dovoliť si tam ostať a nesnažiť sa o iné.

S touto náladou mi napadlo, že vôbec nie som spokojná s tým, že som prečítala 32 kníh – prečo som nedala 50? Tak som si povedala, že mám tohto perfekcionizmu a nedosiahnuteľných požiadaviek akurát dosť. Najbližší rok prečítam iba 12. Každý mesiac jednu a poriadne si zvážim, ktorým venujem svoj čas.

A potom mi došlo, že .. ide znova o výnimočnosť. „Potlesk ma čaká tam aj tam“ (ako povedal abba Nesteros v mojej obľúbenej knižke Buď, kde si od Š. Smolena). Wow, ona prečítala 50 kníh, aj ja chcem. Wow, to je fakt dobrá myšlienka – prečo robiť veci do kvantity, omnoho lepšie je to do kvality. Aj ja prečítam tento rok maximálne 1 knižku mesačne.

Takže, neviem, koľko knižiek tento rok prečítam. Nemám to zadané. 🙂 A mojou ročnou témou je obyčajnosť. Vždy sa snažím prísť iba na jedno slovo (max dve ako minulý rok), ktoré by to, kam sa chcem posunúť, vystihovalo. A aby som tú tému (často veľmi abstraktnú) reálne dostala do svojho každodenného života, vymýšľam si aj mesačné témy, ktoré chcem „hádzať“ na blog ako inšpiráciu. Buď je tá téma úplne jasná a viem presne, o čo mi ide. Alebo je zasa abstraktná (nemúžu za to, že som filozofický snílek). V tom prípade si ju definujem bližšie a vyberiem si jednu – tri veci ako ju konkrétne prevediem.