Téma mesiaca: Mám iba dnešok.

Predsavzatia si dávame väčšinou na začiatku nového roka. Máme novú energiu, sľubujeme, že sa zmeníme. Po pár dňoch, po pár týždňoch alebo mesiacoch jednoznačne príde kríza. Rozmýšľame, na čo sme s tým vlastne vôbec začali. Povieme si, že predsavzatie porušíme len dnes.. veď to predsa poznáme. Pri konci roka si zase hovoríme, že sa budeme snažiť až od ďalšieho nového roka. Teraz je to už predsa aj tak jedno, no nie?

Vždy si nájdeme niečo. Len aby sme sa nemuseli premôcť akurát dnes.

Zajtrajšok však nebude lepší. Nebude to ľahšie ani od pondelka. Ani od ďalšieho mesiaca. Ak si nevieš nájsť viac času dnes, tak kedy? O päť rokov? Vážne?

Klameš!

A vieš, že klameš. Ja to viem. A aj tak si toľkokrát naletím.

Mám iba dnešok. To je všetko, čo mám. Dnes cítim, dnes vidím, počujem a myslím. Dnes som. Zajtrajšok je vymyslený. Zajtra nie je nič. Vždy to bude iba dnes. Včerajšok je už iba v spomienkach. Je zachytený na tisíckach fotiek a videách na smartfónoch, je zapísaný v knihách, je zakódovaný v jednotkách a nulách na vlnách internetu. Nevrátiš ho už. To sme zatiaľ nevymysleli. Stroj času neexistuje. Nevieme ísť ani do minulosti, ani do budúcnosti.

Sme tu iba dnes. A každý z nás má 24 hodín. Ak snívaš o inom živote, ak si si istý, že raz budeš iný, prestaň v sebe živiť ilúzie!

MÁŠ IBA DNEŠOK. Túto hodinu, túto minútu, túto sekundu, túto stotinu, túto chvíľu.