Sedem návykov skutočne efektívnych ľudí (S. R. Covey) – 1. časť: Súkromné víťazstvo

Cez prázdniny som toho veľa nenapísala, veď komu by sa chcelo, nie? Prečítala som však jednu úžasnú knihu Sedem návykov skutočne efektívnych ľudí, ktorá sa pre mňa stala ABSOLÚTNYM ZÁKLADOM pre akýkoľvek ďalší rozvoj mojej osobnosti. „Natrafila“ som na ňu už dávnejšie, niekedy v marci, keď som písala postupovú prácu do školy na tému Sebarozvoj. Vtedy som ju len tak „preletela“ a sľúbila som si, že sa k nej ešte vrátim. Nakoniec som si ju kúpila aj napriek tomu, že nepatrí medzi lacnejšie knihy. V každom prípade, hodnota jej posolstva je omnoho drahšia ako kúpna cena.

 

Základné kamene Coveyovej teórie

Ak chceš na sebe aj Ty pracovať, čo, predpokladám, že áno, keď si zavítal na môj blog, táto kniha musí byť Číslo 1 v Tvojom zozname kníh! Nemám veľmi rada slovo „musím“, vždy si nejako zdôvodním, prečo to „chcem“. Takže, prečo máš aj Ty chcieť si ju prečítať?

  1. Pretože nesľubuje rýchle techniky, ktoré prinesú iba krátkodobý účinok. Všetko potrebuje svoj čas. Ak chceš čokoľvek „zožať“, musíš to najprv „zasiať“. Napríklad, ak chceš ovládať cudzí jazyk a si začiatočník, musíš sa najprv dostať na pokročilú úroveň. Páčil sa mi citát, ktorý autor vložil pre lepšie vysvetlenie do knihy – „To, kým ste, kričí z vás tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríte,“ (R. W. Emerson). Nezáleží teda na tom, aké techniky použiješ, pretože ľudia aj tak vždy vycítia, kým naozaj si. A ak aj nie, ty sám o sebe vieš, či sa na niekoho iba hráš alebo ním naozaj si. Verím, že nepatríš do skupiny ľudí, ktorí druhými len manipulujú, aby dostali to najlepšie pre seba. Celá jeho teória je teda založená na budovaní charakteru.
  2. Druhý „základný kameň“ jeho teórie je, že každý z nás sa na svet pozerá cez vlastné okuliare, cez vlastnú paradigmu, ktorá zobrazuje svet taký, akým sme my sami. Vnímame ho cez vlastnú osobnosť, cez vlastné spomienky, skúsenosti, cez prostredie. To znamená, že každý človek má vlastnú paradigmu a teda, že keď niečo nevnímam rovnako ako ten druhý, neznamená to, že on to vidí nesprávne. Hovorí, že keď sa však zameriame na správne princípy, budeme mať správnu paradigmu.

 

Čo sú to tie princípy?

Princípy sú prirodzené zákony, ktoré sú mimo nás a v konečnom dôsledku určujú následky nášho konania. Sú od nás nezávislé. Fungujú nezávisle od toho, či im veríme alebo či sa nimi riadime,“ (s. 298). Mne osobne veľmi dlho trvalo, kým som konečne pochopila, čo pod princípmi myslí. Napríklad, princíp férovosti alebo ľudskej dôstojnosti, integrita a čestnosť.

Ďalej nadväzuje úryvkom, ktorý ma tiež zaujal: „Existuje aj princíp potenciálu, myšlienka, že nie sme dokonalí, a teda máme priestor ďalej rásť a vyvíjať sa, neustále zvyšovať svoj potenciál a ďalej rozvíjať svoj talent. S potenciálom úzko súvisí princíp rastu – proces využívania potenciálu a rozvoja talentu, na ktorý sa viaže potreba uplatňovať princípy ako trpezlivosť, starostlivá výchova a povzbudenie,“ (s. 20).

 

POZOR! Návyky nie sú princípy

„Návyky sú návyky efektívnosti. Keďže vychádzajú z princípov, prinášajú maximum možných dlhodobo prospešných výsledkov. Sú základom nášho charakteru, … vďaka ktorým si vieme neustále osvojovať ostatné princípy na otvárajúcej sa špirále nášho rastu.

 

Čo je to efektívnosť?

Podľa autora sa nachádza efektívnosť v strede medzi schopnosťou produkovať a samotnou produkciou. To znamená, že ak chcem, aby bolo čokoľvek alebo ktokoľvek efektívny, musím sa:

  1. starať o zdroj produkcie, čiže udržujem/zvyšujem jeho produkčné schopnosti a
  2. musím sa starať o produkovanie.

Vysvetlím to na príklade. Predstav si, že potrebuješ spíliť strom. Ak budeš celý čas iba píliť, čiže sa budeš starať o produkciu, píla sa postupne otupí a ty budeš stále viac vyčerpaný, až nakoniec nebudeš vôbec vládať. Ale ani druhý extrém nie je správny. Ak budeš len ostriť pílu a oddychovať, strom sám od seba nespadne. Ak chceš byť efektívny, musíš aj ostriť pílu, aj píliť strom.

 

Systém siedmich návykov

Sedem návykov má svoj vlastný systém. Sú v konkrétnom poradí, ale ako sám odporúča, treba hneď pracovať na všetkých naraz. Ide tu o to, že z úplnej závislosti prechádzame k nezávislosti a odtiaľ k vzájomnej závislosti. A to má byť náš cieľ. To ma veľmi prekvapilo! Veď, všade sa hovorí/píše, že mladý človek sa vtedy stáva plne dospelým, keď nadobudne nezávislosť. Keď sa nad tým však zamyslím, bez vzájomnej závislosti by bol život veľmi opustený, smutný, neefektívny, netvorivý.

 

Systém siedmich návykov

Súkromné víťazstvo

 

1: Buďte proaktívni

Medzi podnetom a reakciou je medzera. Prečítaj to pomaly. Medzi podnetom a reakciou je medzera. Podnet                        reakcia. A to voľné miesto je Tvoje miesto. Vždy máš možnosť sa rozhodnúť, ako zareaguješ. Čo urobíš. Slovo „proaktivita znamená viac, než len prevziať iniciatívu. Znamená, že ako ľudské bytosti sme zodpovední za naše životy,“ (s. 55). Po anglicky sa povie zodpovednosť „responsibility“. Toto slovo je zložené z dvoch slov – „response“ (odozva) a „ability“ (schopnosť).  Takže, slovo zodpovednosť znamená schopnosť odozvy. 

Čím viac budeš pracovať v kruhu svojho vplyvu, tým menší bude kruh záujmu. = Čím viac budeš proaktívny, tým menej reaktívny.

Ostaň v kruhu vplyvu

Sú veci, ktoré sú v našom kruhu záujmu, ale nie v kruhu vplyvu. Musíš sa sústrediť na to, čo JE v tvojom kruhu vplyvu. Napríklad, načo sa hnevať kvôli počasiu? Kvôli slabostiam druhých ľudí? Pracujme tam, kde to ide zmeniť.

 

Ak chceme docieliť pozitívnu zmenu, musíme byť proaktívny. Celá kniha je písaná veľmi jednoducho – akoby formou dialógu, ktorý Covey neustále udržiava s čitateľom. Spomína na veľa udalostí zo svojho života (profesijného aj rodinného). Práve som sa znova začítala do jedného z nich. Na jeho závere skonštatoval: „Proaktívni ľudia nie sú ctižiadostiví. Sú šikovní, riadia sa hodnotami, orientujú sa v realite a uvedomujú si, čo je potrebné,“ (s. 69). Ak chceš vedieť príbeh, ktorý krásne vysvetlil návyk proaktivity, musíš si ho prečítať sám ;).

Teraz si idem dať pauzu, aby som pracovala efektívne – nestarala sa len o produkciu, ale aj o svoje produkčné schopnosti :D, ktoré sa za tých pár hodiniek trošku „vyparili“ …

 

2: Začnite s myšlienkou na koniec

Som späť. Kde sme to prestali? Áá – druhý návyk. VÍZIA. Toto slovo som si zapamätala z čítania. Idem si to oživiť. Ach, už viem!

Osobné poslanie

Zavri si oči a predstav si, čo chceš, aby človek, ktorý bude mať príhovor na tvojom pohrebe a tebe povedal. Áno, viem. Dosť ťažká myšlienka, ale mne toto cvičenie nesmierne pomohlo. Práve vtedy som si uvedomila, že naháňať sa za kariérou, mať samé Áčka v škole, byť neustále „zahrabaná“ medzi knihami – to nie je to, čo naozaj chcem. Chcem to, čo som napísala na stránku O MNE (hore v menu). Bolo to krátko po tom, čo som si urobila práve toto cvičenie. Tiež som si na základe toho určila priority (vzťahy – zdravie – škola/práca/sebarozvoj).

Ďalej si máme uvedomiť, že všetko vzniká dvakrát. Najprv teoreticky, či už v mysli alebo na papieroch, v počítačových programoch, atď. a potom skutočne. Ak sa chceš dozvedieť viac, prečítaj si tento článok. Časť tohto návyku vysvetľujem v jeho 1. časti a plánovanie z tretieho návyku v 2. časti.

Prepíš vlastný scenár

Často sme vo väčšine činností natoľko zabehnutý, že ani nerozmýšľame, či to tak aj chceme. Treba myslieť na koniec! Aký výsledok chcem? Ak budem neustále nervózna na deti, ako môžem čakať, že oni sa budú správať pokojne? Ale aj tak to čakám, nie? Je načase prepísať vlastný scenár a potom sa podľa neho aj riadiť (použijeme potom návyk 1). Teraz sa vrátim k tej vízii. Podľa autora by mal mať každý svoje vlastné poslanie, ktoré prevýši všetko a bude natoľko naše, že v každej situácii si na neho spomenieme a budeme sa snažiť podľa neho riadiť.

Napríklad, môj starý scenár bol, že cez prázdniny sa robí len to, čo sa chce. Mohla by som len tak zabíjať čas počúvaním hudby, surfovaním po facebooku. Viem však, že chcem dopísať tento článok. Je to súčasťou mojej vízie mať fungujúci a inšpirujúci blog. Síce sa mi nechcelo, aj tak som to urobila. (Na osobnom poslaní ešte pracujem :)).

Všetky naše scenáre vychádzajú z jedného centra. V knihe je ich niekoľko popísaných – napr. zameranie na partnera, na rodinu, na peniaze, na prácu, atď.. Máme sa snažiť o centrum založené na princípoch. Centrum všetkej našej múdrosti, istoty, usmernenia a energie.

 

3: To najdôležitejšie dávajte na prvé miesto

 

Druhý návyk nám má pomôcť pochopiť, čo je pre nás to najdôležitejšie a tretí sa má postarať o to, aby sme skutočne robili to najdôležitejšie. Neznamená to, že to bude vždy niečo príjemné, ale mali by sme vedieť „podriadiť túto svoju nechuť vyššiemu cieľu,“ (E. N. Gray, s. 127). Slovo disciplína (áno, ďalšie „slovíčkarenie“) je odvodené od slova stúpenec (disciple) – „stúpenec oddaný filozofii, súboru princípov, hodnôt, najvyššiemu cieľu alebo človeku, ktorý tento cieľ reprezentuje,“ (s. 127). Na to potrebujeme svoje osobné poslanie, ktorému hovoríme celým srdcom „áno“! 

Kvadrant II sa zameriava na dôležité, ale nenaliehavé činnosti. Sú to presne tie malé veci, ktoré nás posúva po malých krôčkoch najďalej.

Tretí návyk je o plánovaní

Celý systém tohto plánovania je založený na venovaní sa aktivitám hlavne z Kvadrantu II. (Ak nevieš, čo to je a aké sú ďalšie kvadranty, určite si prečítaj druhú časť už spomínaného článku.) Aby sme získali čas na činnosti z tohto kvadrantu, musíme vedieť povedať NIE niektorým iným veciam. Ako? Dočítaš sa priamo v knihe :).

Aby bolo toto plánovanie naozaj efektívne, musí spĺňať šesť kritérií: 

  1. Súdržnosť – pomáha docieliť súlad medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi, medzi našimi túžbami a disciplínou, …
  2. Rovnováha – zabezpečuje rovnomerné venovanie sa rôznym oblastiam v našom živote (rodinnému, profesijnému, …)
  3. Zameranie na Kvadrant II – „Podstatou nie je je priradiť priority tomu, čo je vo vašom pláne, ale naplánovať si to, čo je pre vás prioritné. A to sa dá najlepšie dosiahnuť v kontexte týždňa,“ (s. 140)
  4. „Ľudský rozmer“ – Časový plán nie je náš pán, ale sluha. Nemáme cítiť vinu, keď ho prispôsobíme situácii a hlavne ľuďom.
  5. Pružnosť – plán pracuje v náš prospech. Má odrážať náš životný štýl, naše potreby a zvyklosti.
  6. Prenosnosť – mal by byť prenosný, aby sme ho mohli mať stále pri sebe a kedykoľvek ho zmeniť, aby sme mali dôležité informácie stále na dosah.

Už viac ako mesiac používam tento plánovací systém. Najväčší prínos vidím jednoznačne v zohľadnení všetkých oblastí/úloh v mojom živote. Tak sa nemôže stať, že čas strávený s mojimi najbližšími by pohltilo čítanie knihy alebo že prechádzku by som zamenila s písaním článku. Všetko má svoj čas a svoje miesto.

 

Na záver 

Tak, to by asi stačilo. Nemôžem prezradiť všetko :). V knihe je omnoho viac cenných informácií. Som veľmi rada, že túto recenziu píšem, lebo takto som sa musela opäť vrátiť ku knihe. Otáčať stranu za stranou a niektoré odstavce nanovo „prebehnúť“. Navyše, tieto dva články budú aj pre mňa užitočné, keď sa budem chcieť znova vrátiť k najdôležitejším informáciám.

Aplikácia všetkých návykov do života bude celoživotná práca. Postupne sa však budeme približovať stále bližšie k harmonickému spôsobu života.