Sebaláska – mali by sme sa naučiť mať sa skutočne radi

Naučiť sa mať skutočne rád sám seba je, podľa mňa, kľúčom k vnútornej vyrovnanosti. Všimla som si, že na sebalásku existujú dva veľmi rozdielne pohľady a oba sú extrémne a nesprávne. Jeden ju úplne ignoruje. Často sa stáva, že sa človek rozdáva druhým ľuďom a úplne zabudne na seba. Nikomu neviem povedať nie. Všetkým chcem poslúžiť. Uvedomujeme si, že zanedbáva sám seba, ale má pocit, že tak to má byť. Nemá čas sa pokojne najesť, spať chodí neskoro, vstáva skoro a čas pre seba je luxus, ktorý si dovolí na Vianoce. Jemne zveličené, ale rozumieme si :). Druhý pohľad je úplný opak. Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí to s tou sebaláskou trochu preháňajú. Práve rozmýšľam nad tým, či takého človeka poznám aj ja :D. Uvedomila som si, že s absolútnym egoistom som sa zatiaľ nestretla – každý má v sebe trošku miesta pre druhých. Navyše, kto z nás ním nikdy nebol? Myslím, že netreba komentovať …

Pred niekoľkými rokmi som rozmýšľala nad tým, aká cesta vedie ku šťastiu. Veľa ľudí tvrdí, že skutočne naplnení a šťastní budeme len vďaka službe druhým. A podľa mňa, je na tom určite veľa pravdy. Môžem to potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Často máme strach z rôznych vecí alebo sa nám jednoducho nedarí a my to neustále riešime znova a znova. Nedokážeme sa od toho odpútať. Práve vtedy je najlepší spôsob zamestnať sa činnosťou, ktorou potešíme druhých a tým budeme za sebou vidieť niečo užitočné a zmysluplné. To nám pomôže sa cítiť dobre. V každom prípade je to lepší spôsob ako neustále nariekať nad niečím, čo nás trápi a my to často nemôžeme zmeniť.

 

 

Moja teória šťastia je trošku odlišná. Nevylučuje to, čo tvrdí tá predchádzajúca. Len ju dopĺňa. Uvediem jednoduchý príklad. Džbán slúži na to, aby sme z neho čerpali vodu. Voda je životne dôležitá. Tak, ako aj služba druhým. Tú vodu tam však niekto alebo niečo musí dať. Z džbána bez vody sa nikto nenapije. Rovnako aj aj človek, ktorý, napríklad, nemá radosť, nemôže tú radosť ani dať. Môže dať službu z nutnosti. Z povinnosti. Z teórie, že ak dám, budem aj mať. Ale, čo dám, keď to nemám? 🙂 Verte mi, veľa krát som sa snažila priniesť niekam radosť. Svoju prázdnotu po radosti som cítila ešte viac, lebo som si uvedomovala, že nedokážem byť autenticky skutočne veselá.

Veľa krát som sa snažila dať lásku a aj som ju dala. Vo vnútri seba som sa necítila plná. Veľa krát tomu pocitu spokojnosti niečo chýbalo. Byť šťastní je totiž pre mňa byť spokojný. Vyrovnaný. Slobodný vo svojom vnútri. Ja verím, že ma môže naplniť len Boh. Svojou krásou, svojím pokojom a milosťou vedieť milovať. Všetkým, čo potrebujem a ešte niečím navyše ;). Rozumiem tomu, že nie každý to takto vníma. Každý má inú vieru – či už v Boha alebo v to, že neexistuje a naplniť ho môže niekto iný alebo niečo iné.

 

 

A čo tá sebaláska? Pre tých, ktorí veriaci sú, možno pomôže to, že Ježiš povedal, že „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“. Nie menej a nie viac. Rovnako. Keď druhým vieme odpustiť, prečo sebe nevieme? Keď na druhých vieme nájsť talenty a silné stránky, prečo je také ťažké objaviť tie svoje? Keď sa snažíme potešiť druhých, mali by sme to robiť aj sebe. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo vám robí radosť. Ak si to zapíšete, v prípade núdze 🙂 sa budete môcť inšpirovať. Vraj, keď sa cítime zle, mali by sme urobiť to, čo nás poteší.

Ale teraz vážne! 😉

Mať skutočne rád sám seba je SKUTOČNE VEĽMI dôležité. Iba vyrovnaný človek vie reálne zhodnotiť svoje silné aj slabé stránky. Vie oceniť a dobre zužitkovať tie silné – vie nimi poslúžiť druhým. Nepreceňuje sa, ale ani nepodceňuje. A čo je najdôležitejšie, nepotrebuje neustále upútavať na seba pozornosť, aby od ostatných získal ocenenie a tým aj vnútorný pokoj. Ten môžeme načerpať len zvnútra. Mne osobne veľmi pomohlo, keď som si každý večer napísala aspoň jednu vec, za ktorú som v ten deň vďačná. Vďaka tomu som si uvedomila, koľko úžasných ľudí a vecí mám okolo seba. Že, k tomu šťastiu ani toľko nepotrebujem. Stačia tie najmenšie veci. Napríklad čerstvé jahody, svieži vzduch presiaknutý vôňou borovíc, svalovica z bicyklovania 🙂 a pexeso s mojimi súrodencami. Mať rád sám seba znamená naučiť sa milovať sám seba aj so všetkými chybami, zlými vlastnosťami, s trapasmi, ktoré sme porobili a s minulosťou, ktorú sme zažili. Znamená to, vážiť si sám seba, dovoliť si slobodne dýchať a nenechať si kvôli kritizovaniu, opovrhovaniu, hnevu, strachu a neláske ujsť vzácne okamihy každodenného života. 

 

Nenechajme si utiecť vzácne okamihy každodenného života