Veronika o svojom blogu Lenivá Kuchárka: Odlíšenie spočíva v snahe neustále sa zlepšovať.

Poznáš nádherný blog Lenivá Kuchárka? Nie? Tak to nevieš, o čom prichádzaš! Jeho autorka, Veronika Čopíková, vyhrala nie nadarmo cenu Bloger roka 2017 v kategórii gastronómia. Okrem prechádzok v prírode sa najradšej „motá“ v kuchyni, kde vie vyčariť tie najlákavejšie pochúťky. Keď tieto jednoduché majstrovské diela zveční na svojich typických fotografiách a primieša k tomu ešte štipku svojho talentu na písanie, vzniká naozajstná rozprávková krajina plná vôní, tepla a domácej pohody, ktorú pocítiš aj cez neosobné vlny internetu ;). 

Od lásky k pečeniu a písaniu k blogu

Ahoj, Veronika. O príbehu založenia tvojho blogu sa už rozprávalo veľa. Mám teda inú otázku. Pred založením Lenivej Kuchárky si už písala recenzie na knižky a písala si „príbehy do zásuvky“. Čo si máme pod tým konkrétne predstaviť?

Blogovať ma lákalo už predtým a aj keď som vždy rada piekla, ešte viac ma lákalo čítanie kníh a písanie, preto foodblog Lenivá kuchárka vznikol až neskôr, ako spojenie dvoch radostí – pečenia a písania. Ešte nejakú dobu predtým som si založila blog s recenziami na knižky, už si ani nepamätám na názov, ale pravdupovediac dlho mi to nevydržalo. Neskôr som písala pre online kníhkupectvo abcknihy, pre ktoré som robila články a recenzie na knižky. Bavilo ma to, bolo to také prvé „pričuchnutie“ k písaniu pre čitateľov. A čo tie „príbehy do zásuvky?“ Niekedy som potrebovala dať myšlienky na papier, či už vo forme básne alebo vymysleného príbehu bez konca. A tak si u mňa našlo svoje miesto papier, pero a niť myšlienok, ktoré zaznamenávali. Niektoré z nich mám ešte odložené v priečinku „neotvárať“ a občas si ich prečítam, aby som si pripomenula, ako a o čom som kedysi písala.

Blogov a webových stránok v oblasti gastronómie je naozaj „neúrekom“. Čím sa tvoj blog odlišuje od tých ostatných? Čo si myslíš, že „núti“ tvojich čitateľov vracať sa stále znova?

V tom máš pravdu. Rada sledujem iné blogy a keď som sa ich snažila naposledy spočítať, tých z oblasti gastronómie bolo viac ako 80. A stále pribúdajú ďalšie. Nedivím sa tomu, v dnešnej dobe stačí pár klikov a každý môže mať vlastný blog a písať o čomkoľvek chce. Jednotlivé blogy sa však od seba výrazne odlišujú a to najmä mierou uverejňovania nového obsahu, typmi receptov či článkov, fotkami, videami, tým v akej miere sa ukazuje osoba, ktorá za blogom stojí a tiež aktivitou na sociálnych sieťach. To je asi také gro, ktoré ma v tejto chvíli napadá. Neviem, ako vnímajú moje odlíšenie sa od iných blogov čitatelia, ktorí sledujú viacerých blogerov, pre mňa je to však asi môj štýl písania receptov, tvorby fotografií a videí a komunikácie s čitateľmi. A snaha neustále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach spojených s blogovaním. A vracajú sa asi vtedy, ak sa im vydarí niektorý z mojich receptov a v tom prípade vedia/dúfajú, že to tak bude aj v prípade ďalších.

Blogovanie v bežnom živote

Hovoríš o sebe, že máš problém s lenivosťou a prokrastináciou. To asi väčšina ľudí, no aj napriek tomu pracuješ na takomto krásnom projekte. Máš však chvíle, keď sa ti naozaj, ale naozaj nechce? Musíš sa niekedy motivovať aj stimulmi?

Takých chvíľ, keď sa mi naozaj, ale že naozaj nechce, mám veľa. Nielen v priebehu týždňa, ale aj niekoľkokrát cez deň. 😀 Preto niektoré víkendy netvorím vôbec a potom ten ďalší sa už teším na to, ako upečiem nejaký koláč, pohrám sa so stylingom a vyfotím niečo chutné. Z blogovania sa už u mňa vytvoril za 3 roky akýsi návyk, nehovorím, že to tak bolo od začiatku, ale vďaka niektorým vonkajším podnetom, akým bola napríklad výhra v Blogerovi roka 2017, Najlepší WordPress blog 2018 a kopec krásnych e-mailov či komentárov, ktoré mi vyčaria úsmev na tvári, sa na moje víkendy plné tvorby teším a nemusím sa motivovať žiadnymi odmenami. Tie dostávam práve vo forme spätnej väzby od mojich čitateľov, ktorá je tou najväčšou odmenou. Ale občas sa pri pečení motivujem tým, že raz si kúpim takú rúru, hentaký mixér a budem mať moju vysnívanú kuchyňu… 😀

Od založenia blogu, ak dobre počítam, jeden rok z troch už pracuješ. Ako vyzerá tvoj bežný týždeň v praxi? Kedy sa venuješ blogu?  

Keďže pracujem na plný úväzok ako analytička, veľkú časť svojho dňa trávim práve v práci. Po práci smerujú moje kroky domov alebo si spravím medzizastávku v obchode a nakúpim. Hlavne piatky, ak je to možné a mám už v hlave recept, ktorý chcem spraviť cez víkend, idem z práce nakúpiť všetky suroviny, aby som si ušetrila čas. Svoj čas po práci väčšinou venujem odpovedaniu na e-maily, na komentáre na blogu, tvorbe príspevkov na sociálne siete, tvorbe článkov a newslettera či len tak čítaniu, pozeraniu alebo premýšľaniu o jedle. A cez víkend tvorím nové recepty, väčšinou tak jeden, ak sa podarí a treba, aj viac. A dobieham všetko, čo som zameškala cez týždeň. 😀

Ako vyzerá a koľko trvá cesta k publikovaniu jedného, nazvime to, príspevku na blogu?

To je veľmi individuálne. Ak ide o recept, čo je príspevok, ktorý vytváram najčastejšie, zahŕňa to viaceré kroky. Od vymyslenia receptu, nákupu surovín, premyslenia stylingu a ďalšieho nákupu chýbajúcich surovín potrebných na styling, samotného vytvorenia koláča/jedla, jeho stylingu, nafotenia, upratania bytu po fotení, úpravy fotiek, napísania receptu a nahodenia fotiek na blog. Ak sa k tomu pridruží ešte video, ktoré je na prípravu a úpravu najnáročnejšie, celý proces sa ešte predĺži o niekoľko dní. Ak mám za sebou tieto kroky, nasleduje ešte tvorba newslettera a príspevkov na sociálne siete. Vyčísliť na hodiny či dni to neviem, prudko to závisí od úrovne mojej prokrastinácie, náročnosti zháňania ingrediencií a tvorby samotného receptu. A taktiež od toho, koľkokrát ho musím spraviť, aby bol vo výsledku chuťovo mňam. J Na tvorbu iných článkov mám čas len zriedkavo vzhľadom na to, že netvorím obsah len na svoj blog, ale aj do magazínu BREZZA.

Kuchyňa – miesto objavovania

V tvojich receptoch som „narazila“ na pár potravín, ktoré som ešte nikdy nejedla. Ľudí, ktorí sa boja experimentovať, to môže odradiť. Hlavne, keď ešte nikdy nevkročili do „bio obchodu“ a myslia si, že lokálny trh je iba pre babičky ;). Máš konkrétne osvedčené miesta, kde tieto čudesné „jedlé pomôcky“ nakupuješ? 😉

Uvedomujem si, že niektoré ingrediencie, ktoré spomínam v receptoch, nie sú úplne bežné. Na druhú stranu, o čom by bolo pečenie a varenie, ak by sme v ňom neobjavovali nové ingrediencie a postupy prípravy? J Dnešná doba prináša kopec negatív, ale aj postupný návrat k lokálnym ingredienciám a ku kvalite. Preto častokrát pridávam do receptov aj netradičnejšie druhy múk, pričom dbám na to, aby boli dostupné v bežných obchodoch či v obchodoch so zdravou výživou. Do tých už zablúdi väčšina z nás cielene alebo zo zvedavosti, pričom čo nenájdem v blízkosti svojho domova, môžem smelo nakúpiť na internete. Podporím tak malých výrobcov a predajcov, Prípadne odporúčam zablúdiť na trh, kde zoženiete kvalitné ovocie a zeleninu. Osvedčené miesta úplne nemám, v sobotu zvyknem nakupovať na Miletičke (trh) alebo v Starej tržnici v Bratislave. Alebo klasicky v supermarketoch či cez internet.

Magazín BREZZA

Na jar si v spolupráci s niekoľko ďalšími šikovnými ľuďmi publikovala prvé číslo magazínu BREZZA. Nedávno vyšlo jeho tretie, jesenné, číslo. Už sa teším, kedy si nájdem chvíľku času a začítam sa do jeho stránok plných inšpirácie a nádherných fotografií. Aké je to pracovať v tíme a neriadiť sa už iba sám sebou?

Letné číslo bolo prvé číslo, ktoré sme vydali nielen v online verzii, ale aj v limitovanej tlačenej verzii. Chceli sme tak dopriať nielen sebe, ale aj ďalším nadšencom „živého“ listovania malý darček. Som rada, že sa ti náš magazín BREZZA páči a chystáš sa ho prečítať. Je to pre nás milé zadosťučinenie a motivácia tvoriť ďalšie čísla. Pracovať v tíme je náročné, ale zároveň aj zaujímavé a obohacujúce. Odkrýva to charakter ľudí, našu schopnosť vzájomne spolupracovať, podržať sa a pomôcť si, aby sme vo výsledku mohli držať v rukách vlastný magazín. Nebudem sa tváriť, že je to med lízať, nie všetko ide ako po masle a častokrát musíme robiť kompromisy. Ale ak človek upustí od svojho ega a pokúsi sa pozrieť na daný problém z iného uhla pohľadu, uvidí, prečo problém nastal a aké by mohlo byť jeho riešenie.

Na tvojej práci si veľmi vážim hneď niekoľko vecí. Najviac asi to, že do blogu dávaš aj kúsok seba a, hlavne, si úprimná. Napríklad, nezamlčanie faktu, že magazín, ktorý teraz predávaš, bude neskôr dostupný online zadarmo. Nebojíš sa, že ľudia by to mohli zneužiť a počkať si až na magazín zadarmo, aj keby si ho mohli dovoliť kúpiť?

Veľmi pekne ďakujem, cením si takýto krásny feedback. J Magazín najskôr začínal len v online verzii, až neskôr sme pridali aj tlačenú. Postupne ho vylepšujeme a hľadáme možnosti, ktoré by pre nás znamenali asi toľko, že ho budeme môcť vytvárať aj naďalej a pokryje nám výdavky spojené s jeho tvorbou. Veríme tomu, že ak sa ľuďom náš magazín páči a chcú si v ňom listovať naživo, odložiť si ho na poličku a mať ho kedykoľvek poruke, podporia nás kúpou. Ale v žiadnom prípade nechcem zavádzať a tváriť sa, že magazín bude dostupný len v tlačenej verzii, aby si ho ľudia kupovali nasilu. Preto úprimnosť, ale zároveň zvýhodnenie tých, ktorí nás podporia. Budú mať magazín skôr a dokonca v tlačenej verzii, v ktorej si budú môcť listovať. A prvých 100 objednávok navyše dostane malý jedlý darček. J Ale o to, čo sme spoločne vytvorili, nechceme nikoho pripraviť, preto bude online verzia zatiaľ dostupná zadarmo pre každého.

Všetko začína myšlienkou

Vo viacerých rozhovor uverejnených na internete si prezradila svoj „malý veľký sen“ mať raz vlastnú cukráreň. Povedala si, že keby sa raz stala skutočnosťou, musela by byť úplne dokonalá, aby sa udržala pri veľkej konkurencii. Máš už teraz pár nápadov, ako by tá dokonalosť vyzerala? 🙂

K dokonalosti či dokonalému nápadu mám ešte ďaleko. Ale určite by sa v ňom menila ponuka, pieklo by sa podľa sezónnosti, z čerstvých ingrediencií, čerstvé koláče, pár druhov. A k tomu dobrá káva, čaj, hudba a sprievodné aktivity, vďaka ktorým by sa cukráreň stala miestom, na ktoré zablúdite cielene a často.

Máš veľký talent na písanie. Je to priamo cítiť z každej vety, ktorú napíšeš. V magazíne spolupracuješ aj so svojou sestrou Monikou, autorkou blogu Listovník. Myslíš si, že pri tvojom písaní zohrávala nejaké miesto aj rodina?

Ďakujem. J Písanie ma baví, ale určite mám čo zlepšovať. To neviem, možno áno, možno nie. Odmalička som veľa čítala, takže sa na mňa nalepilo kopec slov, ktoré dnes využívam pri písaní. Rada som písala aj slohové práce, vymýšľala si príbehy a nadväzovala pritom na príbehy, ktoré som si „prežila“ ako čitateľka. Práve to ma najviac ovplyvnilo a čerpám z toho dodnes.

 

Veronika, veľmi si vážim, že si mi venovala svoj čas a zodpovedala moje otázky. Verím, že mnoho ľudí vďaka tomuto rozhovoru zablúdi na blog Lenivá Kuchárka a s tvojimi receptami si vychutná prítomný okamih ešte viac. Prajem ti, aby nové nápady a láska k vareniu, pečeniu a písaniu rástla tak, ako hríbiky po daždi! 😀

fotografie: Veronika Čopíková

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *