Ako byť šťastný – Radosť vo všednosti je tá najkrajšia radosť

Väčšina z nás žije obyčajný život. Škola, práca, rodina, kamaráti, občas nejaká tá dovolenka, ale inak, hm, taký normálny život. Skús sa obzrieť do minulosti. Na čo si spomínaš zo svojho detstva? Ja si pamätám na „obyčajné“ dni, keď sa s nami hrala mamina na mamičky, na chvíle, keď som ležala na koberci v obývačke a stavala s ocinom domčeky. Na dni, keď som sedela u starých rodičov so sestrou na parapete (za zatvoreným oknom) a pila „acidko“ z malinkého hrnčeka. Alebo ako sme v škole hrali „lyžičky, vidličky, nože“ vonku na školskom dvore. Chvíle, ktoré boli vtedy obyčajné a teraz sú to moje vzácne spomienky na šťastné detstvo.

Presne to si budeme pamätať aj neskôr. Zabudneme na väčšinu zážitkov z úžasných dovoleniek. Zabudneme na ten milión vecí, ktoré keď sme si kúpili, skákali sme od radosti. A vždy si aj tak budeme najviac vážiť tie malé chvíle prekypujúce skutočným životom. 

V tomto článku by som sa s tebou chcela podeliť o svoju skúsenosť s radosťou a so šťastím vo všeobecnosti. 

Aj na sídlisku to môže vyzerať ako v lese na výlete!

„Ako sa máš?“ – „Fajn.“

Dnes som sa začítala do článku o negatívnych pocitoch v časopise Moja psychológia. A vtedy som videla napísané čierne na bielom to, čo som v poslednom čase pociťovala, ale nevedela som to vyjadriť slovami. Negatívne pocity potrebujeme! Poznáš animovaný film „V hlave“? Išlo v ňom o to, že si mohol vidieť do hlavy/mysle ľudí. Hlavná hrdinka, malé dievčatko, sa s rodičmi presťahovalo do iného mesta. Neustále pociťovalo za to strach, hnev, aj smútok. Bola tam však aj radosť, ktorá chcela, najmä smútok, na pár dní izolovať. Aj sa jej to podarilo. Na konci filmu radosť pochopila, že bez smútku sa z toho „šoku“ dievčatko nedostane. Bez smútku nepocíti skutočnú radosť. Iba hnev, strach a apatiu. Samozrejme, že nemáme len tieto štyri emócie a okrem toho, by nás už vôbec nemali riadiť.

Z obyčajného jablkového koláča „jesenná“ torta. Mňam 😛

Sme hľadači šťastia

Každý človek túži po šťastí. Cítiť sa dobre a zažívať len príjemné pocity, sa stalo v dnešnom svete niečím, čo skoro všetci neustále hľadajú. Vyšlo a stále vychádza mnoho kníh o tom, ako byť šťastný. Je však veľmi mylné a navyše citeľne umelé, keď nás učia, že ak chceme pozitívne myslieť, ak chceme byť viac šťastní, musíme sa snažiť stopnúť akékoľvek negatívne pocity. Smútok, hnev, rozhorčenie, únava, pocit viny, ľútosť, strach, nuda. So všetkým preč!

Lenže, to by nebol skutočný život. Bez týchto „nežiadúcich“ pocitov by sme nikdy neboli schopní zažiť pravú radosť, rovnako ako bez práce nie sme schopní si naplno vychutnať voľný čas. Tieto emócie nám navyše pomáhajú byť vnímavými voči svojmu okoliu. Potlačiť čokoľvek do úzadia neznamená, že sme sa toho zbavili, ale práve naopak, že sme to len potlačili do podvedomia. A skôr či neskôr sa to znova objaví. Či už vo vnútornom nepokoji, v kríze alebo dokonca v snoch. Presviedčať sám seba, je mi fajn, všetko je v poriadku, nikdy neodstráni pocit odôvodnenej negatívnej emócie. 

Priznať si všetky emócie je veľmi dôležité. Nenasadiť masku so širokým úsmevom, ale radšej sa sám seba spýtať, prečo mám tie pocity, ktoré mám a či sú oprávnené. Lebo zase niekedy robíme „z malého kamienka horu“.

Ešte nikdy som nešla s predným košíkom na bicykli. Vždy vo mne evokuje dávne časy, keď si ich ženy plnili taškami s nákupmi alebo kvetmi. Tie moje sú dnes usušené vo váze a vždy, keď sa na ne pozriem, si spomeniem na ten super „cyklo“ výlet.

Radosť vo všednosti

Práve čítam autobiografiu Agathy Christie. Zacitujem ju z jej predhovoru ku knihe: „Osobne si myslím, že spomienky človeka zachytávajú tie okamihy, ktoré sa môžu zdať akokoľvek bezvýznamné, predsa reprezentujú jeho vnútro a jeho samého v tej najskutočnejšej podobe. /…/ Život mi vždy pripadal vzrušujúci a stále sa mi taký zdá. /…/ Mám život rada. Občas som bola šialene zúfalá, hlboko nešťastná, strýznená starosťami, ale aj napriek tomu všetkému som pevne presvedčená, že už len byť nažive je úžasné.

To je ono! Lúče slnka prenikajúce cez sivé oblaky, kvapky dažďa ticho dopadajúce na môj dáždnik, keď kráčam po mokrých dlaždiciach mesta, stratená v dave ľudí. Nepríjemné teplo v autobuse, keď sedím vedľa mojej malej sestričky a hráme sa spolu po anglicky hru „I can see“ a na zahmlené okná si navzájom píšeme „I love Klári“ a „I love Tete“. Dlhá prechádzka s kamarátkou, z ktorej ma bolia nohy. Popíjanie horúcej čokolády so spolužiačkami pred štvrtou prednáškou. Bláznivé výbuchy smiechu doma pri večeri.

Mohla by som ešte dlho pokračovať, keby som chcela vyčerpať  všetky svoje radostné spomienky. Každý deň som obdarovaná niekoľkými takýmito zázračnými chvíľkami. Sú to okamihy krásy a lásky voči druhým, voči sebe a, pre mňa osobne, aj voči Bohu. Ale, vieš čo? Keď si nepripravíš svoju myseľ na to, že takéto situácie sú tu pre každého z nás a zadarmo, nevšimneš si ich. Prejdeš okolo bez záujmu a prídeš o ne. Nečakaj na to, kým ťa život pripraví o tieto zázraky a ty si až potom uvedomíš, ako veľmi si bol šťastný. 

Nie som síce cestovateľka, ale som veľký dobrodruh. Môj život je vzrušujúci, tak ako Agathin. Chcem objavovať krásu života. Keby som riešila všetky problémy zeme, bola by zo mňa frustrovaná kôpka nešťastia. Ale ja chcem žiť! A chcem žiť naplno – aj s radosťou, aj so smútkom. 

Zdroj obrázkov: vlastný (všetky práva vyhradené)

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Jedna myšlienka “Ako byť šťastný – Radosť vo všednosti je tá najkrajšia radosť”