Prečo píšem blog o sebarozvoji?

Táto téma článku prišla v pravom čase. Keď som ju dávala ako jednu z možností do ankety na našej FB stránke, netušila som, že sa medzitým zmení perspektíva tohto blogu. (Ak nevieš, že máme na FB stránku, pridaj sa) :D.

Keď som zakladala blog, išla som do toho preto, aby som si vybudovala komunitu stálych čitateľov, ktorí by neskôr mohli byť mojimi potenciálnymi klientmi. Neskôr. V ďalekej zahmlenej a abstraktnej budúcnosti :). Tak to bolo bezpečné. Hovorila som si, vyskúšam, či je vôbec o túto tému záujem.

Za pár dní to bude už osem mesiacov, čo mám blog a nemám ani jedného subscribera 😀 a „iba“ 18 ľudí na FB stránke, pričom ani jeden z nich nespadá do mojej hlavnej cieľovej skupiny. Prečo? Pretože sa učím „za behu“. Na stránke mám 27 článkov (vrátane tohto). Učí ma to trpezlivosti, dobrému písaniu, kreativite a odhodlaniu nevzdať sa.

Nová perspektíva. Alebo, už dosť bolo zimyyy …

Otočka o 180 stupňov

Pred pár týždňami som si zaplatila kurz, kde som sa dozvedela, že na získanie prvých klientov nepotrebujem na začiatku budovať blog. Je to príliš zdĺhavé. Zistila som, že už nemusím písať. V decembri som mala „písaciu krízu“ 🙂 – napísala som iba jeden článok a aj do neho som sa musela nútiť. Nemusím písať! A vtedy som si uvedomila, že by to bola škoda, pretože ja chcem. Mám rada písanie, vždy som mala. Blog ma učí dávať na papier myšlienky tak, aby sa v nich vyznali aj druhí, nielen ja.

Každá spätná väzba ma posúva ďalej. Či mi úplne zmení perspektívu, mierne pootočí smer alebo vloží „chrobáka do hlavy“, vždy je prínosná. Ak máš teda akékoľvek pripomienky, nápady či otázky, neváhaj mi napísať. Píšem pre teba. Pre tvoju inšpiráciu, motiváciu a možno aj pomoc.

Takže, s písaním budem pokračovať, ale keďže ho nepotrebujem k podnikaniu, ktorému sa chcem tento rok venovať viac, budem písať toľko, koľko sa mi bude chcieť.

Ako súvisí zmrzlina so sebarozvojom? Netuším. Ale dala by som si ju. Veď, je to predsa môj blog, môžem si sem dať fotku, akú len chcem 😀

Ale, prečo sebarozvoj?

Súvisí s mojím podnikaním – v podstate, je jeho základom. Ako si vybrať správne povolanie? Netreba hovoriť, aké je to momentálne s jeho výberom. Väčšinou si ho stredoškoláci vyberajú len na základe vysokej školy. Problém je v tom, že absolventi väčšinou nezapadajú do ponúk trhu práce. A potom vysoké školy samotné. Je veľa odborov, v ktorých keď človek nevie presne, čo od nich chce, je malá šanca, že sa dobre uživí. Toľko ľudí mi povedalo, že „no, akože celkom ma to aj baví, ale je to strašne teoretické a ja ani neviem, či to vlastne chcem robiť. Veď, ešte uvidím“.

Viem, že ani ja neviem, kým vlastne chcem byť :D. A kto to aj vie v 21 rokoch? Šťastný to človek potom. A čo sa dá robiť? No, okrem toho, že človek by mal v prvom rade nasledovať svoje srdce, pretože, vybrať si správne povolanie, to je tak trochu ako vybrať si životného partnera. Až na to, že toho už nemôžeme vymeniť. (Áno, robí sa to, ale dôsledky?? Do toho by som nikdy nešla). Iste, je fajn vyskúšať si viac vecí. Vďaka každej skúsenosti porastieme. A práve na to máme čas, kým sme mladí.

Buďme však aj realisti a preto by si mal vyberať aj tak, aby ho to uživilo. Jeho, aj jeho budúcu rodinu. Jedna z najväčších chýb, ktoré sa robia, je podľa mňa tá, že si stredoškoláci vyberajú vysokú školu a nie povolanie. Profesie, ktoré budú potrebné v budúcnosti, možno ešte nemajú odbor. Alebo, jeden odbor ťa nemôže naučiť to, čo ty chceš. Potrebuješ sa rozvíjať.

Nasleduj svoje srdce. Buď sám sebou. Nemôžeš sa úplne preprogramovať. Každý máme svoje silné, ale aj slabé stránky. A všetci môžeme byť užitoční, keď zapadneme na to pravé miesto.

Tri veci. Nasleduj svoje srdce. Vyberaj si to, čo ťa uživí. Rozvíjaj sa. Vidíš? Tak tu je ten sebarozvoj. Môžem stredoškolákom poradiť, na aké povolanie by sa hodili. Na akú školu by mali ísť, aby sa vyškolili. A môžem im aj poradiť, čo by preto mali ešte sami urobiť. Ale, nemôžem to urobiť za nich. Preto blog. Články, ktoré sú zadarmo a navždy aj budú.

Odvahu, len odvahu …

… a Jeho požehnanie. To je všetko, čo mi chýba k môjmu snu ;). Uvidíme. Zatiaľ je to v oblakoch, potrebujem sa dotknúť zeme.

„Iba“ 18 ľudí vo FB skupinke

Iba? Serve the community you have (Rachel Hollis). And, it is soo true. Pri tejto myšlienke som si uvedomila, že 18 ľudí je viac, ako na andragogike v Bratislave alebo aj v Prahe! 😀 Koľko katedier by bolo šťastím bez seba, keby malo tento počet? Zmeníš perspektívu a zrazu je to skvelé.

Ako vidíš, v tomto článku som zdieľala kúsok seba, aj keď pri založení som si povedala, že nikdy nebudem prekračovať osobnú hranicu. Pri tomto článku to však nejde. Prajem ti príjemný týždeň plný odvážnych rozhodnutí! Napíš mi spätnú väzbu (nie len na tento článok, ale na celý blog, ak čítaš častejšie). A prosím, nie takú abstraktnú, že „píšeš dobre“ alebo „niektoré články sa mi moc nepáčia“, ale konkrétne. Pomôže mi to :).

T.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *