Neklam sám seba, že „potom“ budeš iný. Ak to nezačneš meniť DNES, nikdy sa nezmeníš.

Čo dodať k tomu nadpisu? Je to skutočne pravda. Ale, čo by to bol za článok s dvoma vetami, no nie? Poviem ti teda príbeh.

Keď som mala trinásť, cítila som sa ako dospelá. Prekročila som pomyselnú hranicu môjho dlhého a šťastného detstva. Raz na jednej rodinnej oslave sa jedna vzdialenejšia príbuzná pýtala na môj vek. „Čože? Trinásť? Veď teraz bola malá. Pamätám sa, ako som si v trinástich myslela, že som už dospelá a až potom som zistila, že nie som.“ Urazilo ma to. ´Ja sa naozaj cítim dospelá, hovorím si.

Potom, keď som mala sedemnásť, smiala som sa na svojom pocite dospelosti a plne som chápala pocit svojej príbuznej. Necítila som sa však ani naplno dospelá. Nemusela som o seba úplne starať. Mala som kde bývať, čo jesť, mať si čo obliecť a stačilo pekne poprosiť 🙂 a dostala som všetko ostatné, čo bolo v silách mojich rodičov, starých rodičov, tiet a … no, chápeme sa. Občas som premýšľala nad tým, aké to bude, keď budem mať dvadsaťdva. Určite už budem naozaj dospelá. Zodpovedná, disciplinovaná, primerane sebavedomá, atď.

Teraz mám dvadsaťdva a hovorím si – keď budem mať dvadsaťsedem, určite budem mať vlastný byt, super prácu, budem zodpovedná, disciplinovaná, primerane sebavedomá, atď.

A potom, jedného dňa, si uvedomím, že mám dvadsaťsedem a hovorím si: „za pár rokov už určite budem mať vlastný byt, super prácu, budem zodpovedná, disciplinovaná a primerane sebavedomá“.

Stop, stop, stoooop. Celé zle. Natočíme tú scénu znova. Akcia:

A potom, jedného dňa, si uvedomím, že mám dvadsaťsedem a hovorím si: „mám vlastný dom, super prácu, som zodpovedná, disciplinovaná a primerane sebavedomá a vďačím za to svojmu dvadsaťdva ročnému ja, ktoré si jedného slnečného dňa uvedomilo, že ak sa nebudem správať ako zodpovedná, disciplinovaná a primerane sebavedomá už dnes, nebudem takou ani o päť rokov ani nikdy“.

Tak.

Už chápeš? Neexistuje žiaden zajtrajšok, žiaden pondelok, žiaden nový rok. Prosím, ver mi. Mám chuť pretočiť polovicu tohto roka a možno aj celý dozadu a žiť ho s touto pravdou. Som na seba nahnevaná a zároveň motivovaná ako parný valec. Presne tak. Ako parný valec rútiaci sa po koľajniciach svojho života a míňajúc každý deň bez povšimnutia. Tie dni sú predsa také isté. Pár dovoleniek, pár stretnutí s priateľmi, pár radosti, pár sĺz, smútku, beznádeje, pár chvíľ vzrušenia, kedy by som preskočila aj plot a bežala a bežala, pár chvíľ varenia, pár chvíľ kráčania počas dažďa, počas strašnej horúčavy, počas tmy, hmly, svetla, pár chvíľ …

Dni sú rovnaké, podobné a svojím spôsobom samostatné, autentické.

Dnes máme JEDINÚ možnosť žiť.

Ty aj ja. Hovorím to aj sebe. Popravde, PÍŠEM to pre seba. Terézia, počuješ ma? Prosím, počúvaj ma. TERAZ je tvoja jediná šanca zmeniť sa. Zmeniť svoje myslenie. Nie krok po kroku. To je veľmi komplikované. Úplne. Všetko, čo ti na tebe vadí, zmeň hneď dnes. Ideš neskoro spať? Len čo toto dopíšeš, vypni to a choď si ľahnúť. Málo ješ? Postaraj sa o seba už ráno. Máš pocit, že by si mala cvičiť, hýbať sa viac alebo behať? Daj na seba tie tenisky, zaplať si permanentku a neakceptuj žiadne výhovorky!

Aj ja mám problémy. Nielen ty. Aj ja so sebou stále zápasím. A navždy budem. Tento blog je pre mňa občas hanbou. Píšem o sebarozvoji a toľkokrát si „váľam popritom šunky“. Nechce sa mi ráno vstať, nechce sa mi ísť do školy, nechce sa mi učiť, nechce sa mi urobiť si jedlo, nechce sa mi písať článok, nechce sa mi ísť večer spať. Už stokrát som sľúbila svojmu bratovi, že sa mu budem trochu venovať a potom to stále odkladám. Už miliónkrát som si povedala, že tento týždeň už naozaj napíšem nový článok. Cítim sa vinná. Ako môžem vodu kázať a sama víno piť?!

Ach. MUSÍM písať. Pretože viem, že to, čo hovorím, má obrovský zmysel. MÁ ZMYSEL NA SEBE PRACOVAŤ. Nenechať svoj vývoj náhode. Pretože potom sa stane presne to, čo v tej pokazanej scéne, keď si o pár rokov uvedomíme, že stále nie sme tým človekom, ktorým sme si mysleli, že dovtedy budeme.

Aj ty máš ten pocit? Že „potom“ budeš iný? NEBUDEŠ. N I K D Y. Buď ním teda hneď teraz.

Je to tak strašne oslobodzujúce. Skús to. Uvidíš.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *