Na okraji života

Drahý môj priateľ,

už ti nebudem pripomínať staré bolesti…, stratu blízkeho človeka. Viem, prosil si Boha, Tvojho milujúceho nebeského Otca a sestra aj napriek tomu zomrela. Zomrela napriek dlhým mesiacom bolestivej liečby. Liečbu, ktorú sprevádzala Tvoja neustála modlitba, pôsty a akékoľvek zriekanie sa ľudských dobier a pôžitkov. Má zmysel vôbec Boha o niečo prosiť? Má zmysel prosiť toho, kto ťa má rád, aj napriek tomu, že Tvoje prosby nie sú vypočuté? Tieto otázky sú úplne zbytočné…, sú ničím v porovnaní s tým, čo ťa čaká zajtra.

Nehovorím o zajtrajšku, ktorý začína východom slnka. Hovorím o zajtrajšku, ktorý si ani nevieš predstaviť. Nevieš si ho predstaviť, lebo si zabudol na toho, kto Ti dáva život. Nehovorím o živote, ktorý končí smrťou. Hovorím o živote, ktorý nikdy nekončí. Síce zdanlivo začal Tvojím narodením, ale nemá konca. Nekončí sa ani Tvojou smrťou, ani smrťou blízkeho človeka. Život skutočne začína až vtedy, keď si uvedomíš, kto je Boh, od ktorého si toľko žiadal. Poznanie Boha ako milujúce Otca nie je ničím v porovnaní s tým, kto je skutočný Boh!

Možno sa teraz pýtaš, je skutočne dôstojné a dobré vzdávať Bohu vždy a všade vďaku? Aj vtedy, keď Ti zobral tú, ktorú si tak veľmi miloval? Ak si kladieš len túto otázku, nepochopil si, čo je podstatou skutočnej obety na kríži. Nepochopil si, čo je podstatou toho, keď Boh poslal svojho Syna, aby zomrel aj za Tvoje hriechy. Hriechy, ktoré Ťa vzďaľujú od toho Boha, o ktorom ti teraz píšem.

Podujal som sa na neľahkú úlohu opísať Ti toho, ku ktorému všetci smerujeme. Cesta k nemu je občas poriadne kľukatá. Klasický kompas môžeš pokojne hodiť do koša…, nebude Ti k ničomu. Neukáže Ti smer, o ktorom si myslíš, že je ten správny. Zober si napríklad svoju terajšiu situáciu. Myslel si si, že vykúpiš svoju sestru modlitbami, pôstom alebo dobrými skutkami. Vedz, že tie sú ničím v porovnaní s tým, o ktorom Ti píšem.

Ak si čítaš tento list, vidíš len odlesk zajtrajška, o ktorom Ti chcem napísať. Znie to možno bláznivo. Neuveriteľne. Ale, ak si sa dostal až sem, nerob tú chybu a nezavrhni svoje terajšie poznanie, ktoré máš. Nezavrhni tú bolesť, ktorú prežívaš zo straty blízkeho človeka.

Áno, čítaš správne, nemáš zavrhovať svoju bolesť. Nemáš zavrhnúť to, k čomu Ťa priviedla. Doviedla ťa k okraju zajtrajška. K okraju, o ktorom Ti chcem napísať úplne všetko. Ak si si doteraz myslel, že si zakúsil všetko, buď si istý, že nie je to tak. Zakúsil si len dnešok, ktorý smeruje k pozemskej smrti, ale ja Ti chcem opísať skutočný zajtrajšok, o ktorom si nikdy nepočul, ale možno si už zakúsil jeho odlesk.

Tento list je už pomerne dlhý…, a v mnohom bol určite pre teba prekvapením.  Preto dúfam, že mi naň odpíšeš a ja Ti budem môcť opísať ten zajtrajšok, ku ktorému všetci smerujeme.

S úctou, Tvoj priateľ,

Tadeáš

Autor: Dávid Vojtech