Nevieš, čo so životom? Toto cvičenie ti dá smer.

Cesta každého človeka je unikátna a aj spôsob, ako sa k nej dopracuje je individuálny. Alebo skôr autentický. Totiž – vyvediem ťa z omylu hneď na začiatku. Dnes to už nie je tak ako voľakedy, keď si naši starí rodičia vybrali vysokú školu (alebo strednú školu alebo ani to) a potom dané povolanie robili celý život. Vystriedali pár pracovných miest, ale s rovnakým zameraním. Možno majú aj tvoji rodičia to šťastie a stále pracujú v oblasti, ktorú zároveň vyštudovali.

V dnešnej spoločnosti to už nie je ani tak o vysokoškolskom titule ako o šikovnosti človeka rozviť a využiť svoj potenciál. Tento potenciál (jeho silné stránky) ho môže sprevádzať po celý život, ak sa ním nechá viesť. Teda nie univerzitný titul bude určovať smer, ale moje silné stránky. Zišiel by sa tu nejaké múdre argumenty skúsených výskumníkov v bielych plášťoch so skúmavkou v ruke, ale keďže o tomto nechcem písať, ostáva nám len sa nad tým zamyslieť.

Poďme teda k veci. Stavím sa, že pár svojich silných stránok vieš „vysypať z rukáva“. Ale, čo s nimi? Veď, ľuďom sa pomáha v mnohých povolaniach. Aj organizovať môžem tam aj tam. A ešte aj tam. (Veď práve! Keď si vycibríš svoje silné stránky, budeš môcť pracovať aj tam aj tam – raz sa ti to ešte zíde.) Ale, ktorým smerom sa pohnúť? To mám akože len rozvíjať svoje silné stránky? Na to by sme každý potrebovali svoju vlastnú vysokú školu. Spejeme k tomu.. Čo?? What are you talking about?

Som zmätená. Aj ty? Tak, ešte raz. Už vieš silné stránky? Hm… Až také ľahké to nemusí byť.

Prečo sa asi tak ľudia odjakživa zaoberajú otázkou „kto som“?

Daj aspoň dve. Ja som si napísala iba dve, keď som si toto „cviko“ robila asi dva roky dozadu. Máš? Fajn. Ideme Ďalej.

Teraz si zodpovedaj tieto štyri otázky. Jednu časť už máš (možno) vyplnenú.

  1. V čom som dobrý?
  2. Čo milujem?
  3. Čo potrebuje svet?
  4. Za čo mi môže byť zaplatené.

Ako seriózne na to budeš odpovedať, taký zmysel ti to bude dávať. 🙂 Ak si odpovieš, že si dobrý v jedení, miluješ čokoládu, svet tiež potrebuje čokoládu a možno by ti bolo zaplatené za recept, o ktorom by si tvrdil, že je od tvojej prapraprapraprapraprababičky, tak … ťa čaká asi jedine založenie budúcej konkurencie Figaro.

*ikigai (japonsky) – dôvod bytia

Wish we could turn bach time, to the good old days, when mamma sang us to sleep and now we are stressed out, stressed out… och, sorry. Len si spievam so spotify a rozmýšľam, či ten obrázok nie je moc japonský. Ikigai je totiž japonský výraz pre „dôvod bytia“. Nepovedala by som, že moje profesia by niekedy mohla byť pre mňa to jediné, prečo žijem. Ale ako smerovka vie dobre poslúžiť.

Ako by to teda malo vyzerať? (Ak sa ti nepáči povolanie pána Wonku z filmu Charlie a továreň na čokoládu.)

  1. V čom som dobrý? Tu vymenuj všetky veci, čo ti napadnú, že vieš, že si v nich dobrý. Nemusia to byť vôbec veci, ktoré aj rád robíš. Napríklad, mne celkom ide grafický dizajn, ale nie je to niečo, z čoho by som bola totálne natešená, keď to robím. Dokáže ma to síce pohltiť aj na pár hodín a rada sa k tomu vraciam, ale že by ma to nejako dostávalo do vytrženia, určite nie.
  2. Čo milujem? Zažil si niekedy v živote situáciu, keď si bol (z danej činnosti totálne) vo vytržení? Z predstavy tej situácie? Každého z nás prepadajú emócie v inej intenzite, ale verím, že niečo také nájdeš. Zapíš si tie situácie heslovito (ty predsa vieš, o čo ide) a potom prichádza to zaujímavejšie! Teraz v nich skús nájsť nejaké spoločné črty. Táto časť je jednoznačne najťažšia. Nie je to záležitosť pár minút. Ešte po dvoch rokoch nad tými svojimi situáciami rozmýšľam a snažím sa ich jasnejšie zadefinovať. O čo v nich išlo? Čím presnejšie sa ti podarí odpovedať, tým jasnejšiu celkovú predstavu dostaneš. Nechaj tomu čas. Aby si mal lepšiu predstavu, že o čo asi ide.. Počas jednej dosť nezmyslenej hry na detskom tábore som vymyslela stratégiu, ako ju konečne ukončíme (bola to hra na vojnu z Narnie). Za chvíľu o tom vedeli všetky dievčatá a animátory sa ani nenazdali a zmizli im všetky „náboje“ z poľa, takže sa hra skončila. Málokto vedel, kto je za tým (aj keď sa to nakoniec dozvedeli). Cítila som totálne vytrženie z toho, ako ten nápad funguje a ako všetky dievčatá zrazu pracovali na jednom cieli. Alebo pár rokov som na rodinných dovolenkách pripravovala program pre všetky ostatné deti (bolo tam viac rodín). Už v apríli som sa nevedela sústrediť na školu, ale ako posadnutá som vymýšľala. Naši sa mohli na tom zabávať, mohli sa hnevať, nič ma nezastavilo. 😀 A teraz robievam stretká pre deti. Najviac ma na tom baví vymýšľanie nových a netradičných aktivít. Keď sa jedna aktivita podarí a je uprostred diania, mám už v hlave nápad na ďalšie dve. Našťastie mám skvelú parťáčku, ktorá ma v tom krotí… Spoločná črta? Rada vymýšľam nové, netradičné veci. Rada som „za oponou“, kde málokto vie, z koho hlavy to vyšlo. Ale, musí to byť NOVÉ a BOMBASTICKÉ.. jednoducho, iné. Fúú. Verím, že to množstvo slov splnilo účel a pochopil si, o čo v tejto otázke ide.
  3. Čo potrebuje svet? Nechcem, aby si vypisoval náhodné veci. Čo z toho, čo si doteraz opísal, nejako súvisí s tým, čo svet potrebuje. Pokús sa dať dokopy (hľadať spoločnú niť) prvú, druhú aj tretiu otázku. Nebudem ti prezrádzať všetky svoje sny, takže tu si musíš poradiť sám. 😛 Tu si už vytváraš svoje ideálne povolanie. Ideálne v prípade, keby sme nepotrebovali peniaze. (Myslím, že keby sme ich nemali, jedni by si „váľali šunky“ v čokoláde z novovybudovanej konkurenčnej firmy Figara, zatiaľ čo tí druhí by makali.) Nejde ti to? Ale, no taak. Zapoj konečne tú fantáziu! Že si racionálna kocka? Pomôž si teda už teraz ďalšou otázkou.
  4. Za čo mi môže byť zaplatené? A teraz to zamiešaj ešte viac, pridaj trochu humoru, trochu vážnej suchariny, trochu korenia, kečupu a tadááá!

Čo ti vyšlo?

Prepáč, nechala som sa dnes trošku uniesť. To bude asi tým, že som sa doteraz „drtila“ metodológiu psychologického výskumu a všetky tie presné formálne definície, ktorým nerozumie ani marťan, museli niekde vyvrieť.

Toto cvičenie určite nie je jednorazové. Mňa krásne nasmerovalo. Ale, vieš, keby sme dnes vedeli, na aké dielo sa budeme pozerať na konci života, asi by nás to ohromilo a povedali by sme, že toto jednoznačne nie. Za prácou, ktorá prináša ovocie, je kopa práce. 🙂 Kráčaš a kráčaš, nevládzeš, chcel by si to vzdať, „váľať si šunky“ aspoň na chvíľu na nejakom príjemnom ostrovčeku ďaleko od tvojich povinností. Ale, verím, že výhľad z kopca stojí za to.

Takže, prajem ti, aby si našiel svoj smer a potom bol verný ceste, po ktorej sa vydáš. Dnes môžeš svoje cesty ľahko meniť. Ak však chceš, aby tvoj strom priniesol ovocie, musíš ostať a obrábať ho pravidelne. Teraz je ten čas, kedy môžeš objavovať, skúšať, meniť. Potom si však vyber.

Ak chceš, aby strom priniesol ovocie, nemôžeš ho stále presádzať. Buď verný svojmu povolaniu.

A ešte jedna vec. Väčšinou prosíme Boha o požehnanie našich nápadov namiesto toho, aby sme sa pýtali, aký je ten jeho. Nechaj sa viesť Ním a vždy budeš tam, kde máš byť. Na to sa však musíš modliť. Držím palce.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *