Bola raz jedna bláznivá múdra knižka (Buď, kde si od Š. Smolena)

Bláznivá a múdra? Ide to vôbec dohromady? Posúď najprv tú šialenosť:

1. Varovanie na začiatku knihy: „Všetky postavy vyskytujúce sa v knihe sú pritiahnuté za vlasy. S výnimkou postavy rektora, ktorá je priatiahnutá za plešinu,“ (s. 5).
2. Ako môže niekto v dobe bleskového pokroku tvrdiť, že mám ostať tam, kde som?? Doslovne aj metaforicky.
3. Názvy kapitol: zaviaž sa, zastav sa, spozornej, neuhni, zostúp. Are you kidding me? Mám sa k niečomu (niekomu) zaviazať? Okej, v manželstve, to je pre mňa jasné, ale k jednému povolaniu napríklad? Mám sa zastaviť?? Píšem blog o sebarozvoji = hýbem sa .. dopredu (snáď). Spozornej. Fajn, tak toto sa dá pochopiť. Milión podnetov, informácií, atď. Niečo ako flow. A vieš, čo je podnadpis kapitoly „neuhni“?! Stálosť lásky. Je o ľuďoch, ktorím bolo dobro odplatené zlom alebo nevšímavosťou a oni si z toho nič nerobili. To bude asi pravá kresťanská láska. Strašne vysoká latka. (Bez Boha nedosiahnuteľná.)
4. A keď po štvrtej kapitole konečne začneš rozumieť, o čom tá kniha je, v poslednej kapitole sa dozvieš, že máš z tejto stálosti vykročiť.. a nasledovať Majstra.
5. Ako jednu z bizarností mi nedá nespomenúť dialóg, ktorý ma fakt dostal svojou vynaliezavosťou: „Dobre,“ vzdychol som si, „ale stále si tu z hľadiska logiky plno vecí nedokážem pospájať.“ „No, čo ti nie je jasné? Hovor.“ „Kasián?“ preglgol som naprázdno. „Áno?“ „Už len… tridsať znakov…“ „S medzerami alebo bez medzier?“ (s.167).

Ako si si už mohol všimnúť, kniha je formou príbehu, kde sa fantázia doslova vybrala na prechádzku. Ani jedno slovo tam nie je navyše. Žiadne siahlodlhé opisy. Avšak, čo veta v dialógu, to zamyslenie. Prečítala som ju za pár dní ako malinu. Na druhej strane, chcem sa k nej vrátiť a čítať si ju po kapitolách, aby som si jednotlivé rady mala čas zapracovať do vlastného života.

Teraz môžeš posúdiť tú múdrosť:

„Ale taký človek nikdy nevystúpi na horu!“ zvolal Nesteros. „Nespozná svet z výšky, nikdy neuzrie, čo je na druhej strane!“ A starcovi vstúpili do očí slzy. „Áno, abba,“ pritakal Kasián, „mnohí z nich umierajú v údolí, len pár krokov od miest, kde ich ako mladých túžba pozvala na cestu. Nížiny im už nevoňajú – veď každému nakoniec zhorknú. Ale na výšky nenašli odvahu a stálosť.“

Touto časťou by som mohla charakterizovať celú knihu. A predsa neobsiahne celú šírku jej myšlienok. V každom prípade – ak človek neostane tam, kde je, nikdy nevyjde na horu. Nikdy nedokončí dielo. Človek sa pre niečo ľahko nadchne a ľahko sa aj unaví. Úspech nikde, príjemné emócie sa stratili, má chuť to vzdať a odísť.

Toto ma privádza k tretej kapitole, kde sa spomína stálosť myšlienok. Človek sa ľahko pre niečo zapáli. Najmä vtedy, keď to „staré“ už nevonia. „Vonkajšia stálosť vlastne len pripravuje podmienky pre zápas o stálosť vnútornú, o čistotu srdca. Práve o tú nakoniec ide. Boh je večná prítomnosť, ale ja – kým som vnútorne nestabilný – stále utekám z prítomnosti inam,“ (s. 83). Každá nestálosť začína v mysli človeka (rovnako ako každý jeho čin), ale „liečba postupuje opačne: zotrvaj v povolaní, zotrvaj na mieste, zotrvaj pokojný vo svojom tele a potom sa pusť do vnútorného zápasu,“ (s. 91).

Myslím, že viac tu ani netreba dodať. Bolo povedané všetko podstatné, aj keď trošku pomiešané z kapitoly na kapitolu. Veľakrát sa zamýšľam, ako bojovať proti svojim nerestiam a snažím sa niečo konať alebo nekonať na 100%. So žiadnymi chybami. Jednoducho, perfekcionista. Tento návod vyzerá omnoho jednoduchšie. Začať od jednoduchšieho k ťažšiemu.

Na záver, spomínam si na jednu časť obľúbeného podcastu od Rachel Hollis, kde radila mladým, akú školu si vybrať. Povedala, že nie je ani tak podstatný výber ako zotrvanie. Že ona pred desiatimi rokmi netušila, kam ju jej činnosť zavedie, ale jednoducho ostala verná. A vraj si máme zapamätať 3Cé. A podľa toho, že som to počúvala asi pred troma mesiacmi, som si to naozaj zapamätala. CHOOSE (vyber si) – COMMIT (zaviaž sa) – be CONSISTENT (buď stály).