Ako sa motivovať?

K oblasti motivácie mám veľký rešpekt, pretože aj ja niekoľkokrát za deň prežívam návaly lenivosti. Cítim sa nekompetentná písať na túto tému. Prečítala som si veľa kníh o motivácii, ale aj priamo motivačných. Už asi pol roka rozmýšľam nad tým, ako motivovať seba samého bez akéhokoľvek stimulu. Vonkajšia motivácia nám totiž vydrží krátko. Hodinu, týždeň, dva týždne, dva mesiace… Rôzne. V každom prípade budeme znova potrebovať ďalšiu dávku. Pol roka nad motiváciou rozmýšľam preto, lebo práve to je obdobie mojej veľkej straty motivácie do učenia taliančiny. Kde-tu sa objavilo pár svetielok, ale nikdy to nevydržalo dlho. Takže, keď som začala „bádať“, dala som si jednoduchú a praktickú otázku. Ako sa mám motivovať k učeniu taliančiny tak, aby som sa učila hodinu denne sedem dní v týždni? Zároveň som sa touto otázkou „poistila“, aby som písala len o tom, čo skutočne funguje, minimálne na mne.

MOTIVÁCIA JE veľmi dôležitá pri sebarozvoji. Ľudia totiž väčšinou čakajú, že ich niekto zvonka namotivuje a potom budú „fičať“. Pri sebarozvoji nikoho nezaujíma, či na sebe pracuješ alebo nie. Si na to viac-menej sám. Buď sa vieš motivovať sám alebo to po prvých prekážkach vzdáš. A to by bola škoda! 

Toto by nemalo byť motiváciou, pretože peniaze nás jednak motivujú zvonka a na druhej strane nikdy nebudeme mať dosť, ak sa stanú našim cieľom. Nikdy potom nedosiahneme šťastie, po ktorom túžime.

 

(1) Motivácia je …

Prvé slovo, ktoré mi napadne pri slove motivácia, je: NEDOSTATOK. Rozdiel. Rozdiel medzi súčasným a potrebným stavom. Mám novú knihu. Chcem si ju prečítať. Súčasná situácia je, že píšem a kniha leží nedotknutá na stole. Potrebný stav je, sadnúť si na posteľ a čítať. Kniha je o štvrtej generácii riadenia času od S. Coveya, autora Siedmich návykov skutočne efektívnych ľudí. Keďže ešte stále neriadim svoj čas efektívne (t.zn. pociťujem nedostatok času na dôležité veci), potrebujem to zmeniť.

Ivo Toman nahrádza slovo motivácia slovom šípka, pretože motivácia smeruje od momentálneho stavu ku potrebnému. Iný príklad. Nemám napísaný nový článok. Má byť publikovaný zajtra. Rozdiel medzi „nemám“ a „potrebujem mať“ určuje smer mojej ďalšej motivácie: Napísať článok. A napísať ho hneď teraz – viac sa odložiť nedá. (t.zn. pociťujem nedostatok článkov na blogu).

Takto to funguje so všetkým – alebo, malo by. Pociťujem nedostatok, keď sa neučím taliančinu? Ehm … Trochu. Skvelé. Preto je moja motivácia slabá. A preto je to zároveň niečo, čoho sa nechcem vzdať, pretože: 

Buď TERAZ alebo NIKDY

Buď sa idem učiť taliančinu HNEĎ TERAZ alebo sa k nej už NIKDY nevrátim. Nikdy sa už nebudem učiť nové slovíčka. Nikdy si nepozriem žiadne video po taliansky. Nikdy sa nebudem snažiť v tom jazyku rozprávať. Pociťujem v sebe NEDOSTATOK, keď si uvedomím, že by sa to mohlo stať realitou. Mám pocit, že by mi niečo chýbalo. To by som nebola ja, keby som to úplne vzdala. Bolelo by to!

Ale, vadilo by mi, keby som sa prestala snažiť vstať ráno o šiestej? Myslím, že nie. Úplne bude stačiť, ak budem vstávať denne o 7.30. Prečo sa teda nechcem vzdať taliančiny? 

Vnútorná motivácia nás „ženie“ hlavne k pocitu spokojnosti a naplnenia. Pracovať na sebe by sme vždy mali kvôli ľuďom. Chcem byť lepšou verziou samej seba, aby som mohla dávať. Nie brať…

Avšak, predtým, ako si odpoviem na otázku, chcem, aby si niečo pochopil.

(2) Sú ľudia, ktorí majú vnútornú motiváciu od narodenia v sebe a je väčšina ľudí, ktorá ju nemá a nikdy ju mať nebude. Hovorí Ivo Toman. Dovolím si nesúhlasiť.

Čože? To sa vážne opovažuješ protirečiť najväčšiemu a najuznávanejšiemu motivátorovi na Slovensku aj v Čechách?! Hm, ÁNO. Osobne si myslím, že každý z nás má v sebe vnútornú motiváciu. Niekto silnejšiu, niekto slabšiu, ale každý ju má. Jediný rozdiel spočíva v tom, že málokedy sa tieto motivácie rôznych ľudí zhodujú. Toman vo svojej knihe Motivácia zvonku je ako smrad z roku 2011 sleduje motiváciu z hľadiska úspešnosti. Ten, kto má silnú vnútornú motiváciu, je úspešný. A ja sa pýtam: Kto je úspešný? 

Podľa mňa má každý z nás inú definíciu úspechu. Závisí od našich hodnôt. Svet, nanešťastie, meria úspech výkonom, peniazmi, slávou, mocou, atď. Podľa neho je väčšina ľudstva neúspešným. A prečo potom poznáme toľko príbehov slávnych a bohatých ľudí, ktorí nie sú šťastní? Podľa merítka dnešného sveta sú úspešní a tým pádom, aj šťastní. Hups – kiežby.

Pre mňa mama štyroch detí, ktorá sa celý deň točí okolo špinavého prádla, hrncov, kočíka a jej najčastejšou trasou je dom – škôlka – potraviny – škola a ihrisko, môže byť šťastná a naplnená. Nech už má človek akékoľvek povolanie, či je bohatý na peniaze alebo nie, či je mladý alebo starý, môže byť úspešný. A všetci títo ľudia sú „hnaní“ určitým smerom. Majú motiváciu na niečo iné. A keď, napríklad, zamestnanie nezodpovedá hodnotám a prioritám zamestnanca, ani ten najlepší motivačný seminár nezvýši jeho výkon. Potom je veľmi ľahké povedať, že iba 5% ľudí je schopných vnútornej motivácie a u tých ostatných sa vôbec netreba namáhať.

Toman teda tvrdí, že vnútornej motivácie nie sú schopní všetci. Ja hovorím, že sme jej schopní všetci, len každý z nás má inú definíciu úspechu. Každý z nás má iné očakávania od života, iné nároky. Niekto sa uspokojí s málom, niekto potrebuje stále viac.

Aká je tvoja vnútorná motivácia?

Kam smeruje tvoja „šípka“? Prečo sa nechcem vzdať taliančiny? Lebo sa mi ten jazyk páči. Páči sa mi Taliansko. Mám rada aj jeho kuchyňu. Keď si našetrím peniaze a odvahu ;), zbalím sa a precestujem celú krajinu. Ochutnám originálnu pizzu, posedím si v malých kaviarničkách a dám si tú najlepšiu zmrzlinu na svete. A celý čas nepoviem ani slovo po anglicky. Budem si vychutnávať sladkosť tých slov, ich plynulosť. Možno sa mi pošťastí, urobím si certifikát na výučbu tohto úžasného jazyka a budem ho učiť. Budem pobehovať pred tabuľou, smiať sa a celú hodinu nabádať svojich študentov ku konverzácii a k láske k jazyku Danteho Alighieri.

A teraz si polož sériu týchto otázok TY. 

  1. V čom chcem na sebe pracovať? (Ak to nevieš, prídeš na to, keď sa zamyslíš, aké sú tvoje hodnoty a priority. Musíš sa poznať. Musíš vedieť, kým si teraz, aby si mohol vedieť, kým chceš byť. V tom ti pomôžu metódy sebapoznávania.)
  2. Ak na tom chcem pracovať, tak začnem hneď teraz alebo nikdy. Je to naozaj také dôležité, že bez toho „neprežiješ“? Čo sa stane, ak to neurobíš?
  3. Prečo je to pre mňa dôležité? Prečo sa toho nechcem vzdať? 

Rozdiel medzi súčasným stavom mojej taliančiny a jeho vytúženým stavom je obrovský! Kráčať každý deň malými, takmer neviditeľnými krôčikmi vpred, je veeeľmi demotivujúce. „Kedy tam už budeme,“ pýtala som sa, len čo sme vyšli z Bratislavy, keď som bola malá a cestovali sme niekam na dovolenku. Preto sme si po ceste spievali (keď ešte neboli rádiá v autách), hrali sa hry a hlavne, veľa krát sme po ceste stáli. Aké je z toho poučenie?

  1. Benzínka bola bližšie ako cieľ našej cesty, takže nebolo také ťažké vydržať. – Cieľ si treba rozdeliť na viac menších, ľahšie dosiahnuteľných cieľov.
  2. Po ceste sme sa hrali, atď. – Musí ťa to baviť. Musíš sa naučiť mať rád už cestu. – Samozrejme, potrebuješ aj veľkú dávku vytrvalosti. Ale o tom až v druhom článku, kde budem hovoriť o návykoch.

(3) Po ceste sa zastavíme …

Veľké úlohy nám naháňajú strach. Ochromujú našu schopnosť pohnúť sa z miesta. Keď si ju rozdelíme na malé, ale zato dostatočne vzdialené medzizastávky, ktoré nám však doprajú pocit nedostatku, stane sa podstatne jednoduchšou. Pocit nedostatku, rozdielu medzi terajším a žiadaným stavom, je veľmi dôležitý. To je naša motivácia. Posúva nás dopredu.

Mať dobre stanovený cieľ ti z nejakej časti vyrieši problém motivácie. 

Zradná vonkajšia motivácia: Čo keď zrazu vypadne prúd?? 

 

(4) Zradná vonkajšia motivácia

Prečo som nemala motiváciu chodiť pravidelne plávať a teraz mám? A už sa neviem dočkať, kedy budem znova v bazéne. Musia pôsobiť určité vonkajšie okolnosti spolu s vnútornými. Keby bola v tom bazéne taká ľadová voda ako vo väčšine bazénov, že som sa pol hodinu povzbudzovala ponoriť sa do vody celá, nikdy by som do tej plavárne nevkročila dobrovoľne znovu. Zároveň úžasný pocit, keď začnem plávať, relaxácia, ktorú pociťujem a keď sa k tomu ešte pridá fakt, že mám skoro celý bazén pre seba … Prečo tu spomínam nejaký bazén? Pretože, ak by si ma poznal, vedel by si, že som ešte donedávna neznášala plávanie. Udiala sa taká veľká zmena a to len vďaka vonkajším podnetom, že som to tu musela spomenúť ako dôkaz ich funkčnosti. 

Prečo niekoho motivuje nová blúzka, nová kniha, nové auto, dovolenka alebo aj voňavá a teplá bageta??

Tak, po prvé. Človek automaticky VYHĽADÁVA PRÍJEMNÉ POCITY a nie nepríjemné. Kto by sa dobrovoľne objednal k zubárovi? Kto by si rád zopakoval svoju poslednú skúšku? Kto by rád vyšľapal kopec, keď sa môže odviesť lanovkou? Kto by si zabalil obed do krabičky, keď si môže kúpiť teplý cheeseburger s hranolkami?

A vlastne, prečo je ten cheeseburger s hranolkami taký obľúbený? 

Pretože, chceme ten príjemný pocit HNEĎ TERAZ a chceme ho dosiahnuť čo najjednoduchšie. Som hladná. Mám nedostatok cukru v krvi. Potrebujem sa najesť. HNEĎ TERAZ! Zapnem mobil, zadám do Google Maps McDonald´s a zamierim k najbližšiemu. Postavím sa do dosť dlhej rady ľudí, pripravím si kreditku a rozmýšľam, čo si dám. Za chvíľu si už objednávam, platím a nesiem si svoju trofej s miernym pocitom viny so sebou. Vonku si rozbalím „cheese“, zahryznem a za chvíľu som plná. Naplnila som svoj nedostatok. Takéto je to jednoduché. 

Po tretie, tým, že si niečo nové a pekné kúpime, zažívame akoby NOVÝ ZAČIATOK. Kúpim si nový zošit a začnem si robiť poznámky a pravidelne sa učiť. Kúpim si bežecké nohavice a začnem behať. Začnem cvičiť od nového roka. Začnem sa učiť od pondelka. Prihlásim sa na kurz a začnem sa učiť nemčinu. Poznáme to, nie? A keď je nový rok ďaleko a my sa potrebujeme motivovať HNEĎ TERAZ, zamierime do prvého nákupného centra a nakupujeme „ako o dušu“. Nemá to však dlhodobý účinok. O chvíľu potrebujeme vonkajší stimul zase.

Chceme akoby vymazať nepodarenú minulosť a začať s „čistým štítom“. My, katolíci, máme veľkú výhodu. Chodíme na spoveď. Boh nám zakaždým vyčistí štít.

Podľa mňa tu funguje určitý vzorec. Túžim po niečom novom, peknom a príjemnom a chcem to získať v čo najkratšom čase za čo najmenej námahy. Nedá sa uplatniť aj na niečo iné? Skús sa zamyslieť nad zoznamom „vecí“, ktoré spĺňajú dané kritériá, ale nepripravia ťa o dobré návyky a neoberú ťa o polovicu tvojho majetku ;). Pre mňa je to prechádzka v prírode, nejaký výlet s rodinou alebo s kamarátmi. Kvalitný rozhovor alebo inak spoločne strávený čas. Dobrá kniha alebo hodnotný film. Varenie, pečenie, výroba nejakých kreatívnych vecičiek. Vpodstate, akákoľvek moja záľuba.

Nie je dôležité, koľkokrát a ako hlboko padneš, ale ako rýchlo sa dokážeš zdvihnúť, napraviť škody a pokračovať v ceste.

 

(5) Čo má motivácia spoločné s pocitmi?

To, ako sa celkovo cítime, ovplyvňuje väčšinu toho, čo robíme. Ak som unavená, hladná, smädná, celé dni som zavretá doma a ešte mi v poslednom čase nič nevychádza tak, ako si predstavujem, bude logické, že budem motiváciu postupne strácať. Udržiavať sa pravidelne v dobrom stave nám umožňuje dobre sa cítiť a ostať dlhšie vnútorne motivovaný. Nečakajme na krízu so založenými rukami. Iste, určite raz príde, ale nie v takom návale, ako keď sa o seba budeme priebežne starať. 

A pamätajme na štyri dimenzie človeka – fyzickú, psychickú, sociálnu a duchovnú. Písal o nich Covey v, už spomínaných, Siedmich návykoch.

V tomto článku sme si teda prešli definíciu motivácie a vnútornú a vonkajšiu motiváciu povrchne. Nabudúce sa viac ponoríme do vnútornej motivácie a konkrétne, do jej systému. 

Verím, že ťa článok obohatil a aspoň naznačil, z ktorej strany sa treba „vrhnúť“ na motiváciu. 🙂

Nečakaj a vykroč správnymi otázkami. Nepamätáš si, akými? Tak, listuj hore! (Sú na konci druhej časti článku) A potom, nezabudni sa o seba pravidelne starať. Nie je to hanba ani sebectvo. „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12, 31) – Nie viac a nie menej!

COVEY,S. 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. Bratislava: Eastone Books, 2010. 330s.

PERRY,J. Umění prokrastinace. Průvodce efektivním zahálením, lelkováním a otálením. Bratislava: Noxi, 2013. 96s.

TOMAN,I. Motivace zvenčí je jako smrad. Za pár hodin se vyvětrá. Praha: TAXUS International, 2010. 192s.