Ako pomáha umenie rozvíjať osobnosť?

zdroj: Szászi Fanni

Anett Zlatarits je tanečníčka vo folklórnom súbore Csallóközi v Dunajskej Strede. Okrem tanca počas dlhých školských rokov na základnej a na strednej škole vyskúšala amatérske divadelníctvo a hudbu. Spoločenské aktivity a záujmy ju začali smerovať k práce s ľuďmi a tak sa rozhodla študovať andragogiku na Filozofickej fakulte UK. Na začiatku štúdia v Bratislave sa zoznámila s Mládežníckym združením JAIK a pripojila sa k nim. Organizácia, koordinácia, ale hlavne participácia na kultúrno-osvetovej činnosti sa stala súčasťou jej života a keďže vie, čo všetko vďaka umeniu dostáva, rozhodla sa napísať postupovú prácu na tému Význam umenia pri rozvoji osobnosti dospelého človeka.

Mňa osobne táto práca obohatila a motivovala ma, dovoliť umeniu viac prenikať do môjho bežného života. Či už cez počúvanie hudby, čítanie kníh, maľovanie alebo amatérsky tanec. 

 

Aby človek udržal krok s dnešným rýchlym tempom života, musí sa neustále vzdelávať a rozvíjať. Osobnostný rozvoj človeka je dôležitým predpokladom pre životný úspech a šťastie.  Rozvoj osobnosti je celoživotné vzdelávanie v rôznych oblastiach. V tejto súvislosti je potrebné rozvíjať celoživotný záujem o učenie sa, schopnosť učiť sa efektívne, racionálne, pružne reagovať a prispôsobovať sa novým podmienkam.

Umenie ako spôsob rozvoja osobnosti dospelého človeka ide smerom k participatívnemu, interaktívnemu, zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a zároveň je prepojené so životom. Keď umenie vnímame aktívne alebo tvoríme umelecké dielo, pomáha nám odstrániť strach, fóbie a zlozvyky, eliminovať slabé stránky. Premeniť problémy na výzvy, rozvíjať nadanie a talent. Taktiež zlepšiť komunikáciu, zvýšiť sebavedomie, dosiahnuť vopred stanovené ciele a ambície a napomáha nám vytvoriť  harmóniu medzi pracovným a súkromným životom.

Folklórnemu tancu sa aktívne venujem vo folklórnom súbore Csallóközi v Dunajskej Strede.

Ako študentka druhého ročníka andragogiky som sa začala zaoberať umením ako prostriedkom rozvoja a kultivovania osobnosti dospelého človeka. V mojom živote má umenie, konkrétne, folklórny tanec, veľký význam. Tento druh umenia mi je blízky už viac ako desať rokov a aktívne sa mu venujem vo folklórnom súbore Csallóközi v Dunajskej Strede. Podľa môjho názoru je fakt, že rozmanitosť umenia poukazuje na možnosti kultivácie emocionálnej a hodnotovej sféry vnútorného sveta dospelého človeka a dokonca aj skvalitňovanie procesu sebapoznávania.

Čo môže umenie poskytovať? Aký význam má umenie pre jednotlivca? Uvedomujeme si význam umenia pre náš život? Akým spôsobom umelecká činnosť rozvíja tvorivosť človeka?

Takéto a podobné otázky si môžeme pokladať v súvislosti s umením a s osobnosťou, ak sa začneme zamýšľať nad stavom a významom umenia. Sigmund Freud vnímal umenie ako únik z reality, spríjemnenie života a ako neškodnú ilúziu a uspokojenie pudových túžob. Podľa Freuda umelecké dielo je špecifická forma konkretizovaných podvedomých túžob, pričom však existuje mnoho iných chápaní umenia.

Chcela by som sa vyzdvihnúť význam umenia pri rozvoji osobnosti, jeho kreatívny potenciál a hovoriť o umení, ktoré prináša radosť, poznanie a poučenie. O umení, ktoré učí empatii, rozvíja myslenie a kreativitu, pomáha chápať zložitosť sveta a má schopnosť pomáhať pri riešení sociálnych problémov spoločnosti.

Existuje toľko funkcií umenia, koľko existuje oblastí umeleckého pôsobenia na človeka. Umenie je základná, nutná podmienka celostného rozvoja človeka.

Psychológ umenia Jiří Kulka hovorí o týchto funkcii umenia:

  • o biologickej – podpora zmyslových orgánov, duševných a telesných procesov, fyziologickej relaxácie, vplyv na fyziologické funkcie (biorytmus, obehový systém, …);
  • o psychologickej – funkcia poznávacia, vyjadrovania, formatívna, výchovná, motivačná, psychoterapeutická
  • o sociálnej – vplyv na medziľudskú komunikaciu, potreba sociálnej identifikácie, koordinácia společenských aktivít, ako je tanec, práca, šport, atď.;
  • o ekonomickej – k umením sa správame ako k tovaru;
  • o kultúrnej – sprostredkovanie vzorcov správania spoločnosti a kultúry, dekoratívna a estetická funkcia;
  • o špirituálnej – pôsobenie umenia vo sfére náboženstva.

 

Osvojovanie umenia je hlavným nástrojom zvyšovania kultúrnosti. Okrem spoločenskej funkcie môžeme hovoriť o vnútornej stránke umeleckej tvorivosti. To znamená, že pôsobí vo vnútri samej seba a je nástrojom rozvíjania ľudskej osobnosti. Tým, že sa človek aktívne kontaktuje s umením, miera jeho aktivity vedie k vlastnej umeleckej tvorbe a dochádza k intenzívnemu rozvoju estetických stránok ľudskej osobnosti.

 

Sebavyjadrenie a komunikácia umením

 Sebapoznávanie prebieha vždy prostredníctvom komunikácie, ale formy komunikácie môžu byť rozličné.

„Dá sa povedať, že umenie nesie v sebe skryté významy, ktoré neverbálnou cestou  „rozprávajú“, komunikujú svoje posolstvá druhým ľudom. Umenie nesporne disponuje silou, ktorá môže diváka silno zasiahnuť, ovplyvniť ho, iniciovať zmeny v jeho životných postojoch a môže napríklad sprostredkovať morálku a etiku spôsobom, ktorý pretože je podaný metaforickou obraznou rečou, môže byť účinnejší ako príkazy a zdôvodnenie spočívajúce v slovných rocionálnych argumentáciach“ (Šicková- Fabrici st.36.).

Prvotný spôsob komunikácie je verbalizácia. Verbálnou komunikáciou sa dá ľahšie manipulovať, zatiaľ čo umenie je oveľa menej bežná forma sebavyjadrenia,  takže vedomé riadenie je tiež oveľa ťažšie. Popritom verbálna komunikácia často zlyháva a žijeme v dobe „vyprázdnenia“ slovných deklarácií. Umenie nám poskytuje nové možnosti komunikácie, uľahčuje nám vyjadrenie hlbších obsahov a komunikáciu s inými ľuďmi. Umelci z rôznych krajín sveta sa prostredníctvom umenia dorozumejú bez toho, aby ovládali rodnú reč jeden druhého. Takýto nonverbálny spôsob vyjadrenia má rôzne formy, ako napríklad výtvarné umenie, pohyb, tanec, hudba a ich kombinované formy.

Človek, ktorý nemá skúsenosť s tvorením, tak isto ako profesionálny umelec, vyjadruje svoje city a myšlienky prostredníctvom umenia a tiež môže vytvoriť dielo odrážajúce svoj vnútorný svet. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, účasť na arteterapii nevyžaduje ani predchádzajúce vedomosti, ani umelecké nadanie. Proces tvorby môže prebiehať na vedomej či nevedomej úrovni, ale vždy bude činnosťou sebavyjadrenia. Existujú isté vrstvy vedomia človeka, ktoré sú lepšie prístupné prostredníctvom umenia. Tvorenie je hravá a dobrodružná cesta k poznávaniu seba a rôzne nástroje umenia nám dávajú možnosť vyjadriť naše skúsenosti, pochopiť naše pocity a posilniť našu sebadôveru.

Arteterapia – terapia umením

Arteterapia v širšom slova zmysle predstavuje liečbu umením, teda hudbou, tancom, divadlom, literárnymi a výtvarnými činnosťami. Každá táto forma terapie môže byť receptívna a aktívna, ale predovšetkým je aplikovaná. Aplikovaná, účelová tvorba z voľného umenia prináša praktický úžtok. Umenie ako terapia má vo všetkých týchto žánroch prednostne praktickú, úžitkovú, a nie estetickú funkciu. Tá je tu až druhoradá. Nové prístupy vo vzdelávaní dávajú prednosť na získanie skúseností a nie sú zamerané iba na sprostredkovanie vedomostí. Skúsenosti nás pripravujú na život a podporujú tvorivosť človeka, ktorá prostredníctvom umenia má primárne výsadné postavenie. Už Mária Montessori, zakladateľka senzomotorickej výchovy, kládla na umelecké aktivity v edukácie významný dôraz.

 

zdroj: Anett Zlatarits

 

Dramatoterapia 

Využívanie dramatizácie, jednotlivé prvky a postupy dramatického umenia sú prostriedkom podporujúcim osobnostný a sociálny rozvoj človeka. Využívajú dramatické inšpirácie a schopnosti človeka konať v určitých situáciach podobne ako v skutočných. Vytvárajú príležitosť pre dospelých prežívať situácie, s ktorými sa môžu stretnúť v živote. Učia človeka orientovať sa v nich, hľadať riešenie, rozhodovať sa, prijímať rôzne role, lepšie prejavovať a chápať city, myšlienky, názory i motívy konania iných ľudí. Sú založené na vlastných skúsenostiach. Možnosť vybrať dielo a hrať, dáva účastníkom príležitosť psychologicky prispôsobiť otázky, ktoré ich zaujali, pokúsiť sa zahrať postavy a formovať reálne situácie zo života bez ohrozenia.

 

Tanečneo-pohybová terapia

Človek disponuje telom, ktoré svojim pohybom dostane do kontaktu s prostredím. Pri pohybe ide aj o uvedomovanie si svojho tela. Postupným opakovaným cvičením môže zažiť radosť z toho, že svoje telo ovláda, že sa na neho môže spoľahnúť. Cvičenie synchronizuje jednotlivé telesné časti a pohyb sa stáva koordinovanejším, pružnejším, rýchlejším. Človek sa cíti dobre vo „svoje koži“ a tento príjemný pôžitok pomáha rozvíjať a upevňovať telesné sebapoznanie a zdravie.

Tanečno-pohybová terapia si kladie za cieľ dosiahnuť (Čížková, 2005) emočnú a fyzickú integráciu jedinca, vedomie a hranice tela a jeho vzťahu k priestoru,  realistické vnímanie svojej vnútornej predstavy o svojom tele, akceptácia a bezpečný spôsob zvládania napätia, úzkosti, stresu a potlačovanej energie, schopnosti identifikovať a vyjadriť svoje pocity bezpečným a prijateľným spôsobom, obohatenie pohybového repertoáru a pomoc pri kontrole impulzívneho konania.

 

Biblioterapia

Keď si zámerne vyberieme niečo na čítanie a používame to pri pomáhaní, rozvíjaní a pri liečbe alebo prevencii psychologických problémov, používame metódu biblioterapie. Éva Bartos uvádza viac dôležité oblasti biblioterapie,  z ktorých vývojová biblioterapia je zameriavaná na rozvíjanie osobnosti dospelého človeka. Vývojová biblioterapia sa väčšinou používa na rozvíjanie sebapoznávania a tiež podporuje sebarealizáciu. Čítanie povzbudzuje jednotlivca, aby premýšľal o realizácii svojej situácie a napomáha hľadať alternatívu k svojmu problému. Zvyšuje aktivitu podvedomia a sociálnu citlivosť tým, že účastník si môže predstaviť samého seba v situácii inej osoby. Pomáha vyskúšať alebo aspoň predstaviť si seba v rôznych formách správania a získavať skúsenosti bez toho, aby účastníka ohrozovali.

 

Arteterapia – terapia výtvarným umením

Snahou arteterapie je okrem posilnenia a rozvoja osobnosti človeka aj zmena sebahodnotenia cez zážitok úspechu pri umeleckej tvorbe a obohatenie a integrácia osobnosti. Arteterapeutické aktivity primárne podporujú osobnú integráciu, a tak následne aj sociálnu. Pomocou tejto terapie odhaľujeme jeho možnosti i schopnosti, strachy i radosti, tvorivosť ako taká rozvíja náš potenciál. Zároveň nám arteterapia dáva možnosť pracovať s fantáziou a s nevedomím. Dá sa aplikovať formou individuálnej a skupinovej.

 

 

Muzikoterapia

Prospešné účinky hudby vedeli ľudia už v staroveku. Hudba aktivuje centrum jazykových zručností, posilňuje emócie a skúsenosti. Hra na hudobnom nástroji pri skupinových aktivitách môže rozvíjať empatické zručnosti a spoločenské pocity. Pomáha účastníkovi vybudovať zodpovednosť a sebadisciplínu. S pomocou rytmu a harmónie je možné dosiahnuť dobré výsledky v oblasti jemnej motoriky. Okrem zlepšovania motorickej koordinácie má priaznivé účinky na myslenie, tvorivosť, sebarealizáciu a prispieva k rozvoju sebaúcty. Hudba zlepšuje pocity pohody, sústredenia a aktívne podporuje rozvoj pozornosti. Výsledkom je otvorenosť a flexibilita. Má silný vplyv na slovné zručnosti, na fantáziu a na improvizačné zručnosti, ktoré sú veľmi dôležité v neustále sa meniacom svete. Pri muzikoterapii sa využíva zvuk, hudba alebo hudobné elementy (rytmus, melódia, harmónia). Hudba je použitá pri terapii a má neverbálne komunikačné, emocionálne a kreatívne kvality.

 

Mne (autorke blogu, nie článku) osobne umenie pomáha viac spoznať samú seba cez vyjadrenie emócií v ich plnej intenzite. Je to priestor na relaxáciu a odreagovanie od stresových situácií. Ako som napísala už na začiatku, hudba, knihy, tanec a maľovanie, sú pre mňa miestom oddychu, miestom môjho vlastného sveta a sebarealizácie. Keď nad tým tak rozmýšľam, nedokážem si predstaviť, že by som zrazu nemohla nič z toho robiť. Život by bol menej farebný … 

 

Ako je to u Vás? Hráte na nejaký hudobný nástroj, spievate, tancujete, píšete, hráte v divadle alebo maľujete? Alebo len obdivujete 😉 ako ja a sem tam niečo vytvoríte pre svoje potešenie? 

 

Teším sa na Vaše odpovede a komentáre 🙂

 

Použitá literatúra:

BARTOS, É.: Olvasókönyv a biblioterápiáról, Országos Széchényi Könyvtár Könyvtártudományi és Módszertani Központ, Budapest: 1989, ISBN 963-201-284-4

ČUČKOVÁ, M.: Umění jako prostředek andragogické intervence, Olomouc 2011, Katedra sociologie a andragogiky, Filozofická fakulta Palackého v Olomouci

GUILLAUME, M.: Umenie v primárnom vzdelávaní. Trnava: Trnavská univerzita, 2012; str.12

KULKA, J. Psychologie umění. Praha: Grada, 2008

NAKONEČNÝ, M.: Psychologie osobnosti Praha: Academia, 1995 ISBN 80-200-0763-6

SKLENKOVÁ, K.: Arteterapia, umenie, tvorivosť a človek. Košice : Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, 2011. ISBN 978-80-970985-3-7. str.18-20

SLAVÍK, J.: Arteterapie v souvislostech speciální pedagogiky. Speciální pedagogika, roč. 9, 1999, č. 1, s. 7-19.

SLAVOMÍR, R.: Záujmová umelecká tvorivosť – fenomén rozvoja osobnosti dospelého človeka (so zameraním na armádu). Bratislava 1994 str. 4.-9., str. 13.

STIBUREK, M.: Arteterapie, artefiletika – podoby, obsah, hranice, role, cíle.  Univerzita Karlova v Praze – Pedagogická fakulta ve spolupráci s Českou arteterapeutickou asociací, Praha 2000, s. 33-47.

STRÉDL, T.: Terápiák és nevelés -A terápia szocializációs hatása a nevelésben, Komárno 2017, str. 57-63,  ISBN 978-80-8122-227-6

ŠICKOVÁ- FABRICI, J.: Arteterapia – Úžitkové umenie? Petrus, Bratislava 2006. St. 15-16. , 27- 28, 36-37, 78-79

VINDIŠOVÁ, T. : Muzikoterapia ako edukačný nástroj, Brno: Masarykova Univerzita, 2015 str. 6-7

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *