Ako funguje vnútorná motivácia?

Týmto článkom nadväzujem na článok „Ako sa motivovať“. Ak si ho nečítal, môže sa ti stať, že nepochopíš, o čom hovorím v tomto.

Sebarozvoj má viesť k lepšej verzii nás samých. K lepšiemu životu. To, akí sme, sa prejavuje navonok – v správaní. Zmena prichádza zvnútra von. Nie naopak. Mali by sme teda popracovať na svojich pohnútkach. Na to, aby sme mohli pracovať so svojou motiváciou, musíme poznať skutočnú príčinu našich činov.

Vždy vyhrá to, čo má vyššiu hodnotu

Rozmýšľala som, či sa dá motivácia charakterizovať vždy ako rozdiel. Nielen pri potrebách, ale aj pri návykoch, záujmoch a hodnotách. Po niekoľkých úvahách som prišla na to, že práve rozdiel určuje zakaždým to, čo z možných variantov správania sa vyberieme. Nech sa deje čokoľvek, vždy si môžeme vybrať, čo urobíme. A väčšinou vyhrá to, čo má pre nás najvyššiu hodnotu. Možno to zatiaľ vyzerá zvláštne, pretože každý vie, že hranolky s cheeseburgerom nemajú veľkú hodnotu a aj tak si ich mnohí kupujeme.

Ja však hovorím o hodnote, ktorá je súčtom všetkých faktorov, ktoré sa na našom rozhodnutí podieľajú v danom momente. Môže to byť, napríklad, čas, peniaze, pocity, okolnosti, druhí ľudia, naše potreby, návyky (aj zlozvyky), záujmy a potom aj hodnoty v pravom slova zmysle. Jednotlivé možnosti správania sa sa líšia svojimi hodnotami a my sa rozhodneme pre tú najvýhodnejšiu. Práve preto je dôležité poznať svoje hodnoty (tentokrát v pravom slova zmysle) a vedieť ich usporiadať podľa dôležitosti. Pretože práve tie majú na nás najsilnejší vplyv. V poslednom čase túto moju „teóriu“ neustále skúmam a preverujem. Uvedomujem si, že v celom tomto článku riešim skôr to, ako motivácia funguje a nie to, ako sa motivovať. Tým, že sa naučíme, ako u nás motivácia funguje, lepšie porozumieme tomu, prečo robíme veci, ktoré robíme. A to je tá najsilnejšia motivácia.

Príčina a motív – 2 faktory vnútornej motivácie

Takže, pri motivácii je dôležité pracovať s dvoma faktormi. Prvým je samotná príčina, pohnútka správania sa na tej najhlbšej úrovni a tým druhým je motív, čiže to, čo je žiadanou situáciou. Problém je v tom, že sa často riadime pocitmi. Máme „náladu“ na nakupovanie, pozeranie filmu, máme chuť na zákusok alebo na dovolenku. Lenže pocity sú iba dôsledok skutočného dôvodu. A práve preto nie sú smerodajné. Opakujem. Každý jeden pocit je len dôsledkom niečoho. Napriek tomu sa nimi často riadime.

Pri motivácii sa často riadime pocitmi. Prečo sa potrebujem naučiť na skúšku? Motív sa pozerá na budúcnosť, príčina na minulosť. Motív – lebo potrebujem urobiť skúšku. Príčina, prečo sa potrebujem učiť – zatiaľ to neviem.

Jeden semester som si pred jednou konkrétnou hodinou zakaždým kupovala horúcu čokoládu z automatu. Onedlho sa z toho stal návyk a bolo ťažké si čokoládu nekúpiť. Nie je nič zlé, kupovať si horúcu čokoládu, mne to však vadilo, pretože jednak nie je zdravá (z automatu) a navyše je v jednorázových plastových pohárikoch. Teraz sa na to pozerám cez novú paradigmu. Prečo som si tú čokoládu kupovala? Okrem toho, že mi, samozrejme, chutila a zahriala ma, vždy som získala ďalšiu dávku príjemného pocitu. Stačilo si kúpiť termohrnček a nosiť si čaj z domu.

Vyhľadávame šťastie. A bodka.

Kníhkupectvá sú preplnené knihami, ktoré nám ukazujú cestu ku šťastiu. Videá, filmy, poradenské programy. My sami hľadáme, kde nájsť šťastie. Prečo hľadáme spôsoby, ako sa motivovať? Väčšinou potrebujeme motiváciu na zavedenie návykov, ktoré nám dopomôžu ku šťastnejšiemu životu. Ku šťastnejšiemu životu. Ja osobne som totiž šťastná. Práve cestujem vo vlaku, užívam si cestu. Som nesmierne vďačná za môj študijný odbor, ktorý ma inšpiruje a vďaka ktorému môžem rásť. Som vďačná za svoju rodinu a za domov, kde sa môžem vždy vrátiť. A za zdravie. V podstate, nič viac nepotrebujem, životom by som sa mohla nechať iba tak unášať. Nechať sa prekvapiť, kam ma zavedie. Ale to je už o inom … 😉

Ak chceme niečo dosiahnuť, musíme sa naučiť milovať cestu. Dosahovať ciele vie aj každý stroj, ktorý je dobre naprogramovaný. Nútiť sa do niečoho, čo je nám neprirodzené, nemá zmysel. Aj tak ďaleko neprídeme. Budeme odkázaní na vonkajšiu motiváciu. Sebarozvoj má viesť k lepšej verzii nás samých. Nie k preprogramovaniu našej osobnosti. Nemôžeme sa stať niekým, kým nie sme. Samozrejme, že je dobré, keď prekračujeme svoje hranice a rozširujeme si tým svoje možnosti. Avšak, každý z nás má svoj „strop“, svoje maximum, za ktoré už nie je prirodzené ísť. 

Dôležité je, naučiť sa mať rád už cestu. Aj keď je kľukatá a neočakávaných prekážok.

Čo je dôležitejšie? Príčina alebo motív?

Vrátim sa ešte raz k dvom faktorom ovplyvňujúcim našu motiváciu. Príčina terajšej situácie a motív žiadanej. Príčina je dôležitejšia ako motív. Motív sa v dnešnej spoločnosti dosť preceňuje, príčina ostáva v jeho tieni. Jednoduchý príklad. Som tučný, chcem schudnúť. A aby sme prehĺbili svoju vnútornú motiváciu, pýtame sa – prečo chcem schudnúť? Vymenujeme všetky veci od A do Z, ktoré budeme môcť robiť, keď budeme štíhly. Predstavíme si svoje pocity, ktoré budeme mať, keď to dosiahneme. A príčina ostane zakopaná pod zemou.

Prečo som tučný? Na túto otázku nesmieme zabudnúť! Pretože, môžeme robiť všetko možné, aby sme schudli, ale nemusíme „trafiť do čierneho“. Bol taký vtip, že muž stratil na ulici kľúče a veľmi sa ich snažil nájsť. Okoloidúci sa ho spýtal, čo robí. Ponúkol sa, že mu pomôže. Spýtal sa ho, kde presne tie kľúče stratil. „Tam, pri tom strome,“ ukázal rukou do diaľky hľadajúci muž. „A prečo potom hľadáte tu, keď ste ich stratili tam?“ „Pretože, tu je väčšie svetlo.“

Nestačí robiť veci správne. Treba robiť správne veci. (Covey)

Viac príkladov.

Toto je scenár, ktorý sa deje denne aj v našich životoch. Robíme veci, ktoré neriešia našu skutočnú východiskovú situáciu. Je čas obeda, ešte som nejedol, mal by som sa najesť. Otvorím zásuvku, vyberiem balík s keksami a najem sa. Zaženiem síce hlad, takže, splním motív, ale nesplním príčinu. Moje telo potrebuje niečo iné ako keksy. Alebo lepší príklad. Som nervózny, potrebujem sa ukľudniť. Pozriem si film. Stále som nervózny, aj keď možno trochu menej. Najem sa. Stále som nepokojný. Idem von za kamarátmi. Idem si zabehať. Vyupratujem celú izbu. Som nervózny. Prečo som nervózny? Pretože mám budúci týždeň skúšku a asi by som sa mal začať učiť. Buď si uvedomujeme svoju prokrastináciu a sme s tým vyrovnaní a tým pádom nie sme nervózny alebo sa musíme začať učiť hneď teraz. Iným spôsobom nervozitu nezaženieme.

Pocity nie sú smerodajné. Neriešia pravú príčinu.

Mal som zlý deň, tak si niečo kúpim. Iste, zlepší to náladu, pretože, kúpiť si niečo vo všeobecnosti, prináša radosť. Zmení to však niečo na tom, že nám veci v práci prerastajú „cez hlavu“? Treba pátrať po skutočnej príčine. Tá prvá je, väčšinou, pocitová. Mal som hrozný deň. Cítim sa vyčerpaný, nahnevaný, sklamaný, demotivovaný. Pocity nie sú smerodajné. Cítim sa nahnevaný, kúpim si niečo, aby ma to rozveselilo. Nová vec síce rieši pocit hnevu, ale to, prečo sme sa nahnevali, ostáva zabudnuté a nevyriešené!

Aby sme vedeli ovplyvniť svoju motiváciu, nasmerovať ju tam, kam potrebujeme, musíme poznať nielen motívy jednotlivých riešení, ale najmä príčinu. Tá udáva našej „šípke“ správny smer! Na záver sa chcem venovať jednotlivým kategorizovaným motívom.

Potreby

Môžeme ich charakterizovať ako „pociťovaný alebo prežívaný nedostatok alebo nadbytok niečoho dôležitého pre život jednotlivca,“ (Kubáni, 2010). Zdajú sa byť nemeniteľné. Veľa ľudí ich stavia na prvé miesto a akonáhle sa nejaká objaví, okamžite ju potrebujú uspokojiť. Medzi teóriami motivácie je veľmi známa Maslowova pyramída potrieb. Zaujímavé je, že nie je postavená na nijakom výskume a poznáme mnoho ľudí, ktorí dokázali a dokazujú v reálnom živote, že je možné nemať uspokojené, napríklad, fyziologické potreby a napĺňať pritom tie vyššie. Vieme tiež, že človek je niekedy schopný zabudnúť na všetko, pretože je tak silno ponorený v tom, čo robí.

Typický príklad ľudí, ktorí sa tešia, aj keď majú málo.

Návyky

Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa alebo, ako hovorí taliansky ekvivalent k tomuto prirovnaniu, „l´abitudine e una seconda natura“ – čiže, zvyk/návyk je druhá prirodzenosť. Predstavme si to tak, že keď niečo robíme, v našej mysli sa spája určitý podnet s určitou reakciou. Vzniká spojenie. Keď príde ten istý podnet a my zareagujeme rovnako, prehĺbime toto spojenie. Čím viac prechádzame po tomto spojení, tým viac ho prehlbujeme. Keď teda chceme vytvoriť nový návyk, jednou z mnohých stratégií je, že ho na niečo naviažeme. Niekto si, napríklad, umýva zuby hneď po prebudení, iný medzitým niečo robí. Určitá činnosť je pre neho „spúšťačom“ daného návyku. Keď odstránime spúšťať, vymizne veľakrát aj návyk. A platí to aj pri zlozvykoch.

Návyky nás odbremeňujú od rozhodovania

Návyky by nám mali uľahčovať život, nie ho komplikovať. Aristoteles povedal, že sme to, čo opakovane robíme. Dokonalosť potom nie je, podľa neho, čin, ale návyk. Návyky nás odbremeňujú od rozhodovania. A to je úžasné! Na vymazanie rozdielu medzi prítomnou a žiadanou situáciou sú rôzne spôsoby, ako danú nerovnosť vyrovnať. Napríklad, na terajšiu situáciu – som hladný – existujú rôzne možnosti, ako sa dostať k žiadanej situácii. Pôjdem do reštaurácie, do supermarketu, do Mc´Donaldu alebo vytiahnem keksy zo zásuvky?

Všetky možnosti sa snažíme usporiadať do akéhosi rebríčku podľa ich hodnoty. Pričom, hodnota je tu teraz vnímaná ako súčet všetkých faktorov podieľajúcich sa na rozhodovaní. V tomto prípade to môžu byť, napríklad, čas, peniaze, samotná veľkosť hladu a chuť daného jedla. Väčšinou zaváži to, čo je naliehavé, takže čas. Rozhodnem sa teda nikam neísť a dať si keksy aj napriek tomu, že sa chcem stravovať zdravo. Návyk chodiť každý deň o dvanástej von na obed by mi pomohol nerozhodovať sa. Neporovnávať žiadne faktory, ale zdvihnúť sa a ísť.

Každý deň by sme mali mať pár aktivít, ktoré tvoria našu „záchrannú sieť“. Také, ktoré nás tešia a v ťažších časoch nás držia nad vodou. Napríklad, koľko dokáže urobiť malá ranná rutina!

Záujmy

Všetci vieme, že pri tom, čo nás baví, dokážeme stráviť celé hodiny a ani si nevšimneme, ako ten čas „letí“. Záujem má veľmi veľkú motivačnú silu. Prečo ju nenasmerovať tam, kde ju potrebujeme? Moje heslo, ktoré si opakujem vždy, keď sa mi nechce učiť, je, „začnem sa učiť od zajtra“. V ten deň si iba čítam, študujem, zaujímam sa, skúmam, skúšam sa povedať si to vlastnými slovami, pochopiť to. Odvtedy, čo som si dala toto heslo, som sa vlastne skoro nikdy neučila :D. Iba, keď bol termín tesne za dverami. Slovo „učiť sa“ máme mnohí zafixované negatívne. Je spojené s nudou, s nezaujímavými a nepotrebnými informáciami. S učením sa naspamäť bez toho, aby sme tomu porozumeli. Tým, že sa vlastne nikdy „neučím“, ale robím všetko možné iné, sa naučím najviac a najrýchlejšie.

Hodnoty

Pod hodnotou vidím to, čo človek preferuje pri rozhodovaní v bežných situáciách. Hodnotou môžu byť pre nás aj veci, ktoré sú vo svojej podstate negatívne. Pokiaľ nebudeme skúmať svoje vnútro, svoje skutočné príčiny konania, nezistíme svoje naozajstné hodnoty. Súlad hodnotového systému prináša životnú spokojnosť, nesúlad životnú nespokojnosť. Mojou hodnotou je mať dobré a plnohodnotné vzťahy a tiež pracovať na svojej profesijnej budúcnosti. Tieto dve hodnoty sa v praktickom živote občas „hádajú“ o moju pozornosť. Mať priority, vedieť, čo je dôležitejšie, je neskutočne podstatné. Hodnoty by mali všetko zastrešovať.

Ak si nenájdeme čas na to, aby sme sa zamysleli, aké sú naše hodnoty, nebudeme môcť smerovať naše rozhodnutia tam, kam si želáme.

Osobný profil, to je ideál nás samých, ktorý sa snažíme dosiahnuť. Samozrejme, nie je možné ho dosiahnuť, lebo nikto nie je dokonalý. Neustále nám však pomáha stať sa lepšími. Životné ciele by mali byť v súlade s osobným profilom. Úspech v súlade s nasledovaniahodným charakterom. Mnohých dopredu posúva iba vízia životných cieľov. Chceme toto, chceme dosiahnuť tamto, chceme vlastniť ono. A keď to dostaneme, dosiahneme a budeme vlastniť, nebudeme šťastní, pretože šťastie nedostaneme „až potom“.

Na záver múdra myšlienka. „Moje ideály, ktoré mi vždy žiarili na cestu a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou žiť, boli láskavosť, krása a pravda. Prázdne ciele ľudského úsilia – majetok, povrchný úspech a prepych – sa mi vždy zdali opovrhnutiahodné,“ (Einstein).

COVEY,S. 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. Bratislava: Eastone Books, 2010. 330s.

KUBÁNI,V. Všeobecná psychológia. Prešov: Prešovská univerzita, 2010. 157s.

RUBINOVÁ,G. Zvyk není železná košile. Změnou návyků ke spokojenému životu. Praha: Pavel Dobrovský – BETA, 2015. 326s.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *