Ako byť naplno prítomný? (Kniha Päť rýchlostí)

Tento článok som napísala na začiatku tohto roka, ale keďže som ešte nemala blog ;), publikujem ho teraz. Je celkom zaujímavé, prečítať si niečo, čo som napísala približne pred pol rokom. Aké ambície som mala vtedy a ako ďaleko som pokročila. A či vôbec som pokročila. Mám pocit, že som na toto trošku zabudla… totiž: žiť viac v prítomnom okamihu. Byť tu teraz a pre ľudí. Netrápiť sa toľko tým, čo bolo a nestrachovať sa o budúcnosť. Ale – každý deň zobrať ako novú príležitosť. Viem, je to klišé – každý deň ako nová príležitosť. Minule som si uvedomila, že život je tak trošku rovnaký. Aspoň v určitom období života. Ráno vstanem, trochu niečo poupratujem, idem do školy, niekedy stihnem niečo navariť, večer si počúvam angličtinu alebo taliančinu a hudbu. Občas strávim čas s knihou. Stretávam dennodenne tých istých ľudí. Dostávam sa do tých istých alebo veľmi podobných situácií. Mohla by to byť nuda. Je to však o pohľade na vec. Buď to bude nuda alebo máme jednoducho vždy len ďalšiu šancu prežiť danú situáciu lepšie ako predtým. Máme šancu ju „opraviť“. Rásť. O tom to je. 

Žiť v prítomnom okamihu naplno. Často si nevšímame to, čo máme. Nevidíme to, kde sme teraz a stále prahneme po niečom novom a vzrušujúcom. Sústreďme sa radšej na to, čo je tu a teraz a vždy objavíme niečo nové!

Najlepšia kniha, akú som mohla prečítať na začiatku roka. Pretože na začiatku roka si dávame predsavzatia. A jedno z mojich mnohých predsavzatí je byť viac s ľuďmi, ktorých mám rada. Žiť v prítomnom okamihu naplno. Nebyť zavalená vlastným dosahovaním cieľov. Veď, na čo by všetky tie zmeny boli, keby som bola človekom, s ktorým by iní nechceli tráviť čas?

Táto kniha rok odpočívala medzi mojimi knihami. Kúpila som si ju na Vianoce v roku 2016. Začala som ju čítať, ale nezaujala ma, a tak som ju odložila. Teraz viem, že som musela jednoducho dozrieť. Je to jedna z tých kníh, ktoré nám ponúkajú nový pohľad na život a nabádajú nás k zmene.

Autori predstavujú zrozumiteľný jazyk pre vytváranie nášho lepšieho spojenia s prítomnosťou. Ide o to, že každá situácia si vyžaduje odlišné „nasadenie“. Niekedy sa však nevieme „preladiť“. Určite to poznáte. Ráno sa pomaly rozbiehame do práce (prácu tu myslím ako akúkoľvek činnosť). Poobede sa nevieme upokojiť a trochu si oddýchnuť. Myseľ nám neustále pracuje, zamestnávajú ju mnohé starosti a nevšímame si tých, ktorí nás potrebujú tu a teraz. Čo je najhoršie, o koľko úžasných okamihov prichádzame len preto, lebo sme väčšinou naladení len na jednu, či dve rýchlosti a zvyšné nepoužívame. A koľko hádok by sme mohli ušetriť, keby sme začali používať tento jednoduchý jazyk.

Aký jazyk? 😉

No, predsa, jazyk piatich rýchlostí. Autori používajú pri tom metaforu piatich prevodových stupňov manuálnej prevodovky, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť a ľahko previesť do nášho života. V knihe je mnoho príbehov ľudí, ktorí keď zaviedli tento malý systém do svojho každodenného života, začali zažívať doslova zázraky.

Uvádzam tu tabuľku priamo z knihy Päť rýchlostí, aby ste mali prehľad už tu:

Jednotka Osobné dobíjanie Dobíjanie vlastných bateriek, úplne „offline“
Dvojka Hlboké spojenie Intenzívna prítomnosť v rodine, s priateľmi, …
Trojka Spoločenský kontakt Prítomnosť v pracovných a komunitných vzťahoch
Štvorka Plnenie úloh Multitasking, usilovná práca na rôznych frontoch
Päťka Zóna sústredenia Úplne sústredenie na jednu úlohu
+ R Spiatočka Krok späť, nový začiatok, ospravedlnenie – ak treba

Týmto odstavcom „skočím“ priamo do stredu knihy, aby ste mali možnosť pocítiť jej skvelú atmosféru 😊! „Zažili ste niekedy, že do prostredia, kde sa ľudia bavili, či už pri večeri alebo na nejakej párty, vpadol nejaký suchár a dotiahol so sebou svet svojej práce?“ Jasné, že zažili. Keď mám nezdravú štvrtú rýchlosť, som tým „suchárom“ ja. Alebo, „neustále niečo robím alebo niečo sledujem online a viem, že deti sa už prestali snažiť o komunikáciu, lebo vedia, že nie som dostupný.“ Zásah do čierneho! Som na tom rovnako – ešte stále som sa nenaučila umeniu dvojky. Autor pokračuje v citovaní: „Viem o tom, ale neviem, ako z toho uniknúť.“ To je realita. Ja síce nemám deti, ale žijem s ľuďmi a často nemám čas. Ako to vyriešiť? Predovšetkým, deň by sa mal začať aj skončiť jednotkou – načerpaním vnútornej energie. Nemali by sme zabudnúť ani na trojku, veď tam najlepšie vznikajú dobré vzťahy. Päťka tiež nesmie chýbať – veľmi skvalitňuje náš život, pretože posúva veci dopredu rýchlo a tvorivo.

 

Je to však o pohľade na vec. Buď bude každodenný život nuda alebo máme jednoducho každý deň len ďalšiu šancu prežiť danú situáciu lepšie ako predtým. Máme šancu ju „opraviť“. Máme možnosť rásť.

Aby som to zhrnula, kniha je o tom, „ako mať pracovné výsledky aj skvelé vzťahy v uponáhľanej dobe“. Poradí vám, ako mať viac času na vašich najbližších, na vašich priateľov, na ľudí, s ktorými žijete a v neposlednom rade, aj na seba. A zároveň stihnúť všetko, čo musíte, ale aj chcete urobiť. Nemožné? Hm, bude to nie len o prioritách, ale hlavne o správnej taktike.

Pre konkrétne príklady si pozrite galériu 🙂

Chcem sa „naučiť, ako byť sám/sama sebou a zvýšiť hodnotu svojich vzťahov.“ Autor hovorí, že sa to stane len vtedy, ak sa budeme cieľavedome usilovať robiť to inak. Aj vodič auta musí veľa krát nacvičovať, aký prevodový stupeň správne zaradiť v správnom čase a na správnom mieste. Vyžaduje si to veľa práce a vytrvalosti, ale ešte viac úprimnosti. Táto kniha mi pomohla zadefinovať realitu môjho prežívania a pomohla mi objaviť cestu k životu, o ktorom som zatiaľ len snívala. Pozor! Hovorím, pomohla mi nájsť CESTU a nie riešenie, ktoré to urobí za mňa. Viem, že táto cesta bude trvať celý život, ale viem aj to, že sa určite oplatí!

 

Veľa odvahy a trpezlivosti!

 

Niektoré úryvky sú priamo z knihy:

KUBICEK,J., COCKRAM,S. Päť rýchlostí. Bratislava: Porta Libri, 2016. 220s.

 

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *